8.1.2009 | Autor: Lukáš Janičík | sekce: publicistika
Letošním novým přírůstkem je také Milan Bachan, druhý slovensky píšící autor naší redakce. Naše dvoujazyčné interview proběhlo elektronicky v teplech domova...

Na Muzikusu jsi prožil svůj první rok. Jak ho hodnotíš teď, po zařazení a s nadhledem?
Pre mňa je hlavným pozitívom práce v Muzikuse to, že som stretol ľudí, ktorí zdieľajú podobný hudobný vkus. To, ako som sa k tejto práci dostal bola v podstate náhoda, ale zároveň asi aj jedna z najlepších vecí, ktorá sa mi počas tohto roku stala. V Muzikuse sa mi najmä páči to, že ambíciou redakcie je zameriavanie sa skôr na hudobné projekty, ktoré nie sú v týchto končinách príliš známe, ale určite stoja za to, aby boli predstavené.

Takže si tady spokojen. A co jiné projekty? Píšeš ještě někde jinde? Co jiného děláš ve svém volném čase?
No, ako som povedal, k tejto práci som sa dostal náhodou. O práci hudobného publicistu sa mi nikdy nesnívalo. Píšem teda len pre Muzikus. Okrem iného študujem v Prahe, chodím na koncerty a učím sa brnkať na gitare nové akordy. Najviac času asi ale strávim počúvaním hudby a sledovaním filmov, no a taktiež surfovaním po internete, to je asi najväčší zabiják môjho voľneho času.

Čili jako slovenský student žijící teď v Praze musíš mít celkem přehled v obou hudebních scénách CZ / SK. Můžeš je porovnat? V čem vidíš největší rozdíly a co se ti na které z nich líbí?
No tá hlavná hudobná scéna je rovnaká v oboch krajinách. Pre mňa skoro nepočúvateľná :) . Čo sa týka tej alternatívnej, musím sa priznať, že tú českú len pomaly spoznávam. Ale sú tu kapely, ktoré ma zaujali, posledne asi Please The Trees. Páči sa mi napríklad aj Niceland. Na Slovensku ma teší, že funguje Rádio_FM. Vdaka nemu sa tak darí viac prerážať mladým kapelám, ktoré nejdu v hlavnom prúde. Tu by som vyzdvihol asi kapely Diego a The Swan Bride. Každopádne tých interpretov je tu podstatne viac a za kvalitu ich hudobnej produkcie by si zaslúžili určite väčšiu pozornosť medií. Ešteže funguje myspace.

Nechybí ti někdy tvoje domovská scéna? Přece jenom v Praze, kromě těch známějších, nemáš tolik příležitostí je vidět naživo.
Ani nie. Ja pochádzam od Ružomberka a tam v podstate nič také ako hudobná scéna nefunguje. Žiadne koncerty, ked som niekde chcel ísť musel som cestovať do Martina alebo Žiliny. Možno mi trochu chýba tá bratislavská scéna, kde sa sústreduje slovenská alternatíva. Ale tam zas nezavíta skoro žiadna známejšia zahraničná kapela. V tom mi to Praha bohate vynahradí. Hlavne A.M.180 Collective koncertami na Sedmičke. A ako som povedal, v Česku je tá alternatívna scéna tiež kvalitná.

Kulturně se máš tedy lépe než kdy předtím. Když už jsme u té CZ / SK scény. která alba tě z této půdy letos nejvíce zaujala?
Spomenul by som projekt Modré hory, ktorý ukázal, že kvalitný hip-hop sa dá tvoriť aj u nás doma. Dobrý je tiež album Richarda Müllera a Milana Lasicu, kde si uctili Jara Filipa.

Kromě zmíněných autorů, co ještě rád posloucháš? Můžeš nám nějak přiblížit tvůj hudební vkus?
Môj hudobný vkus je vskutku široký, prešiel som si mnohými hudobnými štýlmi. Ale ak by som mal povedať, čo ma zaujalo posledne, tak je to kanadská indie scéna a množstvo kolaborácií, ktoré vznikajú v Montreale.

Nějaké konkrétní jména či alba, která tě v průběhu let ovlivnila?
Mojimi srcovými záležitosťami sú PJ Harvey a Emmy the Great, ktorú týmto dávam do pozornosti, budúci rok vydáva debutový album. Z kapiel sú to Wolf Parade a Arcade Fire zo spomínaného Montrealu, Muse, The Libertines a celkovo britská gitarová scéna a interpreti s nálepkou indie.

Emmy the Great je tedy jedna z tebou nejočekávanějších věcí v budoucím roce. Máš už na seznamu také jiná alba či koncerty, které bys nerad v příštím roce minul?
Na Emmy sa teším najviac, som celkom zvedavý na nový počin Animal Collective. Z koncertov sa zatiaľ asi najviac teším na Deerhunter, ktorí majú byť vo februári v Prahe a potom na Pohodu v lete. Dúfam, že sa v Prahe zopakuje tak bohatá a rozmanitá koncertná jeseň, ako bolo tomu tohto roku.

Ano, letos bylo opravdu z čeho vybírat. Které z tebou navštívených koncertů tě v tomto roce nejvíce dostali? Které bys označil koncertem roku?
Asi najviac ma dostali The Cure a celý sobotný program na Pohode. To by som zaradil do kategorie osobný zážitok. Z tych "ostatných" asi Handsome Furs a potom americkí debutanti The Dodos, ktorí potvrdili to, čo o nich písali americké hudobné stránky. Škoda len, že tie stránky nečíta viac ľudí, mohlo prísť viac ľudí, hrali skutočne dobre.

Přesuňme se zpět k deskám. Víme již o tvé volbě z domácí scény, ale které z letošní bohaté nabídky alb, bys označil nálepkou zahraniční album roku?
Tak, ako bol rok kvalitnej albumovej nádielky v týchto končinách chudobnejší, tak bol vo svete bohatý. Mne sa najviac páčili albumy The Kills a Wolf Parade. Tí ešte viac rozvinuli svoj potenciál, ktorý predstavili na svojom debute. Nesklamal ani nový Beck, ktorý dokázal vytvoriť zas niečo nové, ale stále rovnako zaujímavé. Dostali ma tiež Bloc Party s albumom Intimacy. Po prvom vypočutí som sa zarazil nad posunom zvuku k elektronike, ale čím viac som ten album počúval, tým sa mi viac dostával pod kožu. Nemal by som zabudnúť ani na Sigur Rós, či kvalitný pop Death Cab For Cutie, ale to by asi vyšlo na celý článok. Skutočne bohatý rok.

Byli letos i nějaké velké zklamání? A kdo byl pro tebe objevem roku?
Z nových kapiel ma najviac zaujali britskí Foals, ktorým album prudukoval Dave Sitek z TV on the Radio (dalšia kapela, čo vydala toho roku super album) a potom už spomínaní The Dodos. Na žiadne väčšie sklamanie si teraz nespomeniem. Ale v podstate to, čo sa mi nepáči nepočúvam a nevenujem tomu žiadnu pozornosť.

Na závěr už jenom ... já řeknu kobliha a ty řekneš?
Strawberry jam.