17.1.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Ešte predtým ako vystúpila britská skupina Metronomy v pondelok 5. decembra na pódium v Lucerna Music Bare, sme dostali šancu ju na pätnásť minút vyspovedať. Pred koncertom na nich nebolo cítiť žiadnu nervozitu a v uvoľnenej atmosfére tak porozprávali niečo o ich poslednom albume English Riviera či Mercury Prize na ktorú boli nominovaní. Spevák Joseph Mount tiež prezradil, pre koho bola pôvodne napísaná pieseň Everything goes my way.

Vaša hudba a špeciálne váš posledný album skôr evokujú leto, momentálne však máme december a zimu. Ktoré obdobie osobne preferujete viac?

Oscar Cash: Ja si zimu tento rok teda užívam naplno.
Gbenga Adelekan: Je to tak, album vyšiel na jar, hrali sme ho celý rok a veľa ľudí nám hovori, že sa k albumu vracajú práve preto, lebo im pripomína leto. A to je na tom super.
Joseph Mount: Ja osobne mám najradšej jar a jeseň. Páči sa mi ten prechod, som v podstate taký „transition guy“.

A čo sa tyká koncertovania - letné festivaly, alebo zimné klubové večery?

Joseph: My máme radi oboje, ale tak trochu to záleží. Napríklad v lete hráš prvých povedzme päť festivalov, tak si to užívaš, máš radosť z leta. Ale potom príde jeden, keď sú veľké teploty a hovoríš si, žeby si oveľa radšej hral v klube. A funguje to aj naopak, po čase ti začne chýbať hrať von na čerstvom vzduchu.
Gbenga: Rozdiel tiež je ten, že na festivaloch hráš pred obrovským publikom, zatiaľ čo do klubu prídu ľudia len kvôli tebe. To ti na festivaloch tiež po čase začne chýbať.
Joseph: Ale v podstate sa musíš naučiť milovať oboje, nemáš na výber.

Váš album English Riviera sa ocitol v užšej nominácii na prestížnu Mercury Prize. Ako ste sa k tomu postavili, cítili ste to ako akúsi satisfakciu?

Joseph: Pre mňa to bola určitá satisfakcia, že títo ľudia, kritici vyjadrili súhlas s tým, čo sme vytvorili. Akoby ti to ti to schválili, že si to nahral dobre. Beriem to tiež tak trochu ako odmenu za tú prácu pri nahrávaní a za koncertovanie.
Oscar: Tiež je to niečo, čo si konečne všimnú aj tvoji rodičia: „Áno mami, to je tá kapela v ktorej hrám.“
Joseph: Ak hráš v kapele, tak si si vedomý, že tu existujú dve skupiny ľudí. Jedna ťa zbožňuje a potom je tu tá druha z hudobného priemyslu. A tá ťa naopak môže až nenávidieť, takže keď ťa niekde nominujú je to pocit zadosťučinenia.

Takže poctivo čítate všetky kritiky na vás?

Joseph: Áno, milujem čítať kritiky na nás.
Oscar: Niekedy si dokonca rád prečítam aj negatívnu kritiku, ale len ak je konštruktívna.
Joseph: V podstate hneď ako vyšiel album, tak som si aktívne vyhľadával všetky kritiky. Samozrejme, najlepšie sa čítajú tie pozitívne. Myslím si, že keď už raz vydávaš hudbu, tak sa nemôžeš od tohto odizolovať a potrebuješ sa, že ľudom sa to páči.

A ako sa staviate k vašim oponentom v tejto nominácii? Pokiaľ by ste mali hodnotiť vy, aký je podľa vás najlepší album roku 2011?

Gbenga: Ak si raz vyrastal v Anglicku alebo v ňom dlho žil a zaujímaš sa o hudbu, tak to berieš s rezervou. Vždy tam musí byť širšie zastúpenie. Napríklad maximálne dva indie rockové albumy, potom nejaké zastúpenie z r`n`b, hip hopu, jazzu, urban music. Nie všetci tvoji favoriti majú šancu sa tam dostať. Mne sa osobne veľmi páči Ghostpoet, s ktorým sme koncerovali.
Joseph: Medzi nominovanými myslím nebol žiaden z mojich obľúbených albumov. Mercury Prize je iba o Anglicku a všetky naše obľúbene albumy pochádzajú skôr z Ameriky, napríklad nový album Jay Z-ho Watch The Throne.

Dá sa to chápať tak, že z anglickej scény ste unavení?

Joseph: Až tak by som to nepovedal. Ale keď si povieme pravdu, tak momentálne v Británii nie sú žiadne skupiny, ktoré by si viedli nejak špeciálne úžasne. Je tu stále kopec dobrých kapiel, len žiadna z nich nejak nevyniká. Tiež je pravda, že ja som teraz skôr do popovej hudby.

Aj album English Riviera pôsobil na mňa oproti prvým dvom ako najviac popový. Aký efekt na tom mal odchod Gabriela Steebinga a personálna reorganizácia skupiny?

Joseph: Hej, on bol tým najmenej popovým elementom v skupine. To, že sme teraz štyria sa stalo pričinením nepredvídavých okolnosti. Tiež nikdy nebol zámer priblížiť Metronomy viac k popu. Ale keď máš v skupine dobrého bubeníka, basáka, tak všetko vyzerá viac tradičnejšie. Ostatné potom vyplynulo samo od seba. Nejak v zmysle, že i keď sa nesnažíš byť úspešný, úspešným sa staneš. Je to tak trochu bizarne, ale pekné (smiech).

Joseph, je Metronomy ešte stále len tvoje „dieťa“, alebo sa na tvorbe skladieb podieľali už aj ostatní?

Joseph: Ešte stále píšem hudbu ja, ale s albumom veľmi úzko súvisí koncertovanie. Tento rok sme boli na šnúre v podstate od začiatku roka a to skupinu veľmi obohatilo a dalo jej novšiu tvar. V tomto zmysle je to teraz úplne iné ako tomu bolo predtým.

Ako ovplyvnil zvuk albumu fakt, že sa po prvý raz nenahrávalo v tvojej spálni, ale v štúdiu?

Joseph: Bolo to veľmi vzrušujúce prísť do štúdia a vidieť všetky tie zariadenia. Povieš si, že nie je šanca, aby tvoj album s nimi neznel úžasne. Je to veľká pomoc ako obohatiť ten výsledný zvuk. Pokiaľ máš dobré nápady a piesne, tak dokážeš z toho dostať maximum, presne ako si to predstavuješ. K spálni sa už nevrátim, všetko budeme v budúcnosti nahrávať v štúdiu.

Metronomy je tak trochu výnimočne v tom, že dosiaľ všetky tri albumy si mal pod producentským palcom len ty, nepotreboval si nejakú pomoc z vonka?

Joseph: Nie, nepotreboval.
Gbenga: Ale no Joe (smiech).
Joseph: Bol tam zvukár, ktorý vedel ako to všetko používať a ja som potreboval niekoho, kto mi vysvetlí ako to všetko funguje. Inak by som bol v háji. Ale nakoniec to bola zábava, lebo už pred samotným nahrávaním si si mohol všetko ponastavovať presne tak, ako si chcel aby to znelo.
Gbenga: Bolo to v také „old school“ nahrávanie.

Nemáš tak trocha strach, žeby si sa na nahrávkach príliš opakoval?

Joseph: Ani nie. Keď som začal tvoriť hudbu, tak som v podstate aj produkoval, keďže som si to všetko nahrával sám. Celý ten proces písania piesni ide ruka v ruke s produkovaním. Robíš to oboje zároveň. Vedel som presne ako chcem, aby to znelo. Ale neviem ako dlho to vydrží, možno už na najbližšom albume to bude znieť všetko zle.

V piesni Everything goes my way hosťuje Roxanne Clifford zo skupiny Veronica Falls, prečo si si vybral práve ju?

Joseph: Londýn je veľmi malé mesto a v tej skupine hrá aj James Hoare, ktorý bol v detstve mojim susedom. Poznáme sa a vedel som, že Roxanne má naozaj pekný hlas, takže som nakoniec oslovil ju. Nebola síce prvou voľbou, ale bola veľmi dobrou druhou voľbou.

Môžem sa spýtať, kto bol tá prvá voľba?

Joseph: Ona bola prvou voľbou.
Gbenga: Ale, povedz to.
Joseph: Ide o to, že najprv som chcel osloviť speváčku z The xx (Romy Madley Croft pozn. red.), ale potom som si povedal, žeby to vyzeralo moc prvoplanovo.

Na wiki stránke kapely je písane, že všetky tvoje teenagerske skupiny sa rozpadli kvôli dievčatám, nemal si preto tak trochu strach zobrať do skupiny Annu?

Joseph: Nie, určite nie. Vec sa má tak, že v skutočnosti sa to stalo len raz. Jeden chalan odišiel zo skupiny kvôli frajerke do Liverpoolu. Bol v podstate ten chalan, kvôli ktorému sa rozsypala skupina. Ale Anna v rámci ozdravovacieho procesu, ako znova veriť ženám, zapadla do skupiny naozaj dobre.

Anna, môžem sa spýtať aké to je byť celý rok na tour v mužskom kolektíve?

Anna Prior: Je to peklo.
Gbenga: Zaujímavé, že sa nikto nepýta nás, aké je to byť na tour s babou.
Oscar: Mňa sa to už raz pýtali. Povedal som, že je to super užívať si ženskú spoločnosť.
Gbenga: Presne tak, asi by mi to teraz pripadalo moc čudné isť na koncertnú šnúru len v čisto mužskej spoločnosti.
Joseph: Anna zapadla veľmi dobre, nie je tak?
Anna: Áno, naozaj si to užívam.
Oscar: A je veľmi tolerantná.

Váš posledný album ste venovali riviére na juhu Anglicka, viete si predstaviť žeby ste napísali album pre inú lokalitu? Podobne ako to robí teraz Woody Allen, že točí filmy o mestách, kam ho pozvú?

Joseph:Pamätám si, ako Surfjan Stevens vydal Illinois a povedal, že nahrá album pre každý jeden štát USA a potom sa na to po nejakých pokusoch vykašlal. Ono sa to asi ani nedá. Pre album musí byť nejaký špeciálny dôvod, ako napríklad náš pobrežný rezort. Odpoveď je nie. Už si ani nemyslím, že urobím niečo čo by malo znova súvis s pobrežím.

A aký mate dojem z Prahy? Stála by aspoň za jednu pieseň?

Joseph: Praha? Prečo nie, i keď som v podstate z mesta ešte veľa nevidel. Ale môžem napísať pieseň o ceste do Prahy, tá bola teda hrozná. Spali sme v autobuse a strašne to trmácalo a nadhadzovalo.