4.5.2011 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Lushlife, vlastným menom Raj Haldar sa napriek hudobnému vzdelaniu rozhodol zasvätiť život hip-hopu, inšpirovanému klasickým zvukom deväťdesiatych rokov. Od minulého týždňa je už po druhý raz na turné aj v našich krajoch, ktoré po niekoľkých koncertoch v Čechách bude pokračovať ešte v Šumperku, Českom Těšíne, Kopřivnici a Písku, namierené má aj do Bratislavy a Trenčínu.

V našich končinách sa rap nikdy nepovažoval za žáner hudobne rovnocenný s džezom či rockom. Čím je teda hip-hop mimoriadny?

Čo je na hip-hope fascinujúce je to, že to je tabula rasa. Môžete si zobrať sampel, kúsok džezovej skladby, prípadne tému z vážnej hudby, alebo aj slovenskú ľudovú skladbu a vložiť to do hip-hopového kontextu, čím sa stane rapovou piesňou. Preto je to pre mňa najslobodnejší žáner, s ktorým môžem pracovať.

Viete z čoho vychádza váš multi-inštrumentálny talent?

Nevolal by som to talentom. No mám silné zázemie, najmä čo sa týka klasickej hry na piáno a študoval som džezové bicie. Ale nebol som nikdy tak dobrý, aby som bol iba klaviristom, či bubeníkom. No dokážem si s tými nástrojmi poradiť, rozumiem rytmu, štruktúre akordov a melódiám, čo mi pomáha zvládať aj ďalšie nástroje.

Je veľkou výhodou pre hip-hopera, keď je tiež hudobníkom?
Veľa producentov a raperov v histórií malo naozajstné hudobné vzdelanie. Nie som prvý. Čo je však najdôležitejšie je mať v sebe ten pocit a chápať zmysel rapu. To sa dá získať len počúvaním, počúvaním a ešte raz počúvaním. Výhodou je, že moja hudobná zručnosť mi dovoľuje pretransformovať myšlienky, ktoré mám v hlave do hmatateľného výsledku. Je to teda dobrá cesta, ako sa dať výsledku vážnejšiu tvár. No nie je to nevyhnutné.


Ako vyzerajú vaše koncerty? Používate živé nástroje?

Kedysi som ich využíval veľa. S mojou tour manažérkou sme so sebou po celom svete vozili mandolíny, synťáky, gitary... Odvtedy som inštrumentáciu osekal, no zároveň ju rozšíril. Budem hrať veci z môjho chystaného EP Plateau Vision, takže prerábam skladby, kúsok za kúskom s MIDI kontrolérmi, zároveň hrám na menšie klávesy a perkusie. Všetko to robím popri rapovaní, čím trocha balansujem na hrane, no myslím si, že je to dôležité pre celkový dojem z koncertu. Navyše, vizuálne budú koncerty doplnené o projekcie rôznych sureálnych videí. Keď sa na to pozriem, aj tentoraz toho budem voziť dosť veľa. Ale bude to zábava!

Vo vašej produkcii je cítiť silný vplyv deväťdesiatych rokov.

Cítim sa veľmi napojený na túto scénu. Je to zlatý vek newyorského rapu, na ktorom som vyrastal, vplýva tak na všetko, čo robím. Neovplyvňuje priamo môj zvuk, ale skôr cítim sentiment tých čias, keď sa všetci snažili potlačiť scénu dopredu a byť umeleckí a popovo priateľní zároveň. To sú veci, ktoré sa snažím z tejto hudby prevziať, pretože priveľa interpretov sa snaží z tejto éry čo najviac ukradnúť a vyrábať ten istý zvuk dokola. Rád sa snažím ten zvuk evokovať impresionisticky a pri tvorbe hudby sa viac pozerať do budúcnosti, ako minulosti.

Váš posledný album sa volá Cassette City. Čo teda preferujete: kazety, gramofónové platne, alebo CD-čka?

Od desiatich rokov som zberateľom vinylov. No som dieťa osemdesiatych rokov, takže kazeta je formát, ktorý reprezentuje môj život. Ako tinejdžer som celé noci trávil nahrávaním skladieb na kazety z rádia a tieto kazety som počúval dokola. To, ako sa po čase ničia je krásna vec. Mimochodom, moje nové EP, ktore vyjde toto leto, bolo celé nahraté na pásy.



Aká je Phildelphia ako mesto?

Je to mesto zapísané v hudobnej i národnej histórii. Má silný náboj a je to výborne miesto na život, no je i dosť skutočné na to, aby inšpirovalo umelcov. Mňa osobne silne inšpirovali The Roots, ktorí pochádzajú z Philadelphie, no rád hovorím, že zvuk, ktorý ma inšpiroval najviac je soul sedemdesiatych rokov. Snažím sa napodobiť a do hip-hopu pretransformovať štruktúry ich skladieb. Na jednoduchých základoch staviam robustné aranžmány využívaním živých nástrojov, ktoré nie sú pre hip-hop úplne štandardné, ako je napríklad teremín, mandolína.

Počas turné hráte desať koncertov v Čechách, dva na Slovensku a iba niekoľko vo zvyšku Európy. Ako je možné, že raper zo Spojených štátov má toľko koncertov v tejto časti Európy?

Myslím, že ľudia podceňujú ľudské spojenia, ktoré si človek vytvorí kedykoľvek hrá v nejakom cudzom regióne. Štyri alebo päť koncertov, ktoré som hral vlani v Čechách a Nemecku prekvitli do koncertov v roku 2011. Ľudia, ktorých som v tom období stretol prejavili záujem o ďalšie koncerty, napríklad cez Facebook alebo Twitter. Navyše mám úžasného agenta v Prahe, ktorý dokáže tieto veci zrealizovať s veľkou gráciou.

Aj na Slovensko sa vraciate po roku...

Koncert na Slovensku bol jedným z vrcholom môjho hektického európskeho a amerického turné spred roka. Mimoriadne sa teším do Trenčína, v tomto zvláštnom meste som si veľmi užil pobyt i vystúpenie, no nemal som čas vidieť ten krásny hrad. V Bratislave som vtedy nehral, som zvedavý, aké to bude tam.