16.7.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika
 fotogalerie Pôvodne som sa na festivale Colours of Ostrava mal so speváčkou Lou Rhodes rozprávať hneď po jej koncerte. Cez organizátorov mi však odkázala, že je príliš teplo a tak si na mňa našla čas až na druhý deň po tom, ako jej skladba Rain priniesla dve veľké prietrže mračien. „I’m quite nervous,” začínam rozhovor. „Oh, don’t beeee,“ odpovedá tým najpríjemnejším tónom a ja sa zrazu celkom upokojím.

Je necelých 24 hodín po Vašom koncerte. Akú máte na neho najsilnejšiu spomienku?
Nuž, najsilnejšou spomienkou je teplo. Neviem, či som už niekedy predtým zažila také horúco na pódiu. Ale skutočne najväčším zážitkom bolo pre mňa hranie skladby Gabriel, pretože na ňu ľudia reagovali najviac. To bolo naozaj krásne. Pred koncertom som nevedela, čo očakávať, pretože v Českej republike som ešte nikdy nehrala. Keď som videla lineup, v ktorom boli zastúpené prevažne české kapely, netušila som, či môj koncert bude vôbec ľudí zaujímať. Preto sa teším najmä z toho, ako na mňa reagovali.

Ten koncert mi pripomenul vaše vlaňajšie vystúpenie na slovenskej Pohode. Takisto ste hrali v stane a bolo mi tam podobne horúco. Pamätáte sa na tento festival, na ktorý sa po roku vraciate?
Myslím si, že to je skvelý festival. Prišlo mi zvláštne, že sa odohráva na starej armádnej základni, či letisku.

Pokiaľ viem, tak je to letisko ešte stále funkčné...
Vážne? Je zaujímavé vidieť kopu hipíkov na priestore, ktorý je absolútne nehipíkovský. Takže pocit, ktorý som si odtiaľ odniesla, je tento konflikt medzi vibráciami festivalu a miestom, na ktorom sa koná. Ešte za čias Lamb sme raz mali hrať v Nemecku na mieste, ktoré kedysi slúžilo ako bitúnok. Mali sme z toho nesmierne zlý pocit a nakoniec sme tam pre problémy s elektrinou vôbec nevystúpili. Svojím spôsobom som bola rada, pretože atmosféra toho miesta sa mi vôbec napáčila. Toto som ale nemala hovoriť, Pohoda je prirodzene iná (smiech). Mám na ňu pekné spomienky.

Tento rok hráte so skupinou na hlavnom pódiu...
Áno, ale moja kapela nie je kapelou úplne typickou. Mám tam kontrabas, violu a perkusie.

Tá zostava je trochu podobná posledným rokom s Lamb.
Je tam však jeden obrovský rozdiel - nie je tam žiadna technológia. V poslednom čase som hrala najviac sama a keď mi prišla ponuka, či by som na Pohode nezahrala s kapelou, nemala som nikoho, s kým by som mohla hrať. Potrebovala som tam ľudí, ktorí sa pohybujú v mojom okolí. Veľmi sa teším na to, ako si s nimi zahrám, spoločné skúšky boli úžasné. Užívam si, keď vystupujem sama, ale s týmito muzikantmi je naozaj radosť zdielať jedno pódium.

V čom spočíva najväčší rozdiel medzi hraním sólo a s Lamb?
Ten rozdiel je obrovský. Väčšina koncertov s Lamb bola o prinútení ľudí k pohybu, čo vyplývalo z Andyho (Andy Barlow, spoluhráč z Lamb – pozn. red.) energie. Len niekedy sa medzi nami vytvoril priestor, v ktorom sme mohli byť skutočne prepojení. Dnes sú moje koncerty o tichu. Sedím tam sama s gitarou, najdôležitejšie sú moje skladby a moja koumunikácia s ľudmi. Spočiatku som mala obavy, či sa publikum náhodou nebude nudiť, pretože sa na pódiu nediali veci, na ktoré boli z Lamb zvyknutí. Potom som však zistila, že aj keď tam len staticky sedím na stoličke s gitarou, ľudia sú schopní si koncerty užívať.

Cítite tú starú energiu, keď hráte veci ako Gabriel alebo Lullaby?
Určite. Gabriel je magický song. Keď som ho napísala, mala som pocit, že prišiel odnikiaľ. Pristál vo mne. Keď som ho ukázala Andymu a začali sme na ňom pracovať, mali sme rozdielne názory na to, ako by mal po inštrumentálnej stránke znieť. V tých dňoch takmer neprežil, pretože sme mali pocit, že je to skladba sama o sebe a nepotrebuje nič ďalšie. Mám na nej rada to, že prežila celé tie roky, keď sme ju hrali s Lamb a teraz ju môžem vytrhnúť z kontextu našej starej produkcie. Na ľudí má stále ten istý účinok. Je to magická pieseň, mám dokonca pocit, akoby nemala so mnou veľa spoločného.

Z vášho prvého sólového albumu Beloved One som bol najprv veľmi prekvapený, pre jeho folkový zvuk, po ďalších vypočutiach som však dostal pocit, že znie ako skladby Lamb, len bez elektroniky.
Ľudia sa nás celú dobu snažili zaškatuľkovať ako trip-hopový projekt a ja som to neznášala. Pre mňa je trip-hop iba groove s trochou textu navrchu. Z môjho pohľadu sú však vždy najdôležitejśie skladby. Bola som skladateľkou ešte predtým, než som bola čímkoľvek iným. Moje piesne majú štruktúry, ktoré môžu fungovať samé o sebe. Môžete ich vyňať spod groovov a stále budú znieť ako skladby. To je to, čo bolo počuť na albumoch Lamb a je to aj to, čo vyplýva z mojich sólových nahrávok.

Viete si ešte predstaviť prácu v skupine po tých rokoch sólového hrania?
Ešte stále hrávam s rôznymi hudobníkmi, napríklad na spomínanej Pohode. Stále ešte spolupracujem s rôznymi ľudmi. Pred rokom som robila skladbu s The Cinematic Orchestra.

Tá je úžasná.
Óó, ďakujem. Jason Swinscoe, hlava The Cinematic Orchestra je úžasný chlapík a kamarát. Je neustále uvoľnený a preto sa s ním skvelo skladá. Nedávno som s ním dokončila jednu skladbu do filmu. Rada robím takéto príležitostné veci. Neviem ale, čo sa stane v budúcnosti. Stála spolupráca s niekým by bola zložitá, lebo milujem sólové hranie a samostatné skladanie. Je to ohromná sloboda. A milujem akustickú hudbu.

Takže tretí album bude opäť akustický?
Určite. Bude viac akustický ako ktorýkoľvek predtým. Chcem to nahrať veľmi jednoducho.

Včera sme počuli dve nové skladby len s vaším hlasom a gitarou. Objavia sa v takých aranžmánoch aj na pripravovanej nahrávke?
Pravdepodobne. Mám veľký plán ten album nahrať niekde v Californii. Nič nie je potvrdené, ale chcem to urobiť čo najjednoduchšie, možno so starým analógovým príslušenstvom. Je možné, že k hlasu a gitare ešte pribudnú sláčiky.

Čo je prvá vec, ktorá vám príde na rozum, keď počujete slovo Lamb (jahňa – pozn. red.)?
Malé jahniatka (smiech). Je to viac o pocite, ako o význame slova. Viac ako čokoľvek iné je to však priateľstvo s Andym a ostatnými z prostredia kapely. Boli sme spolu desať nádherných rokov a trávenie času s tými ľudmi je vec, ktorá mi chýba najviac. Andy je pre mňa ako brat. Stretli sme sa akurát minulý týždeň a hrozne sme sa opili. Bolo to úžasné. Dlho sme sa nevideli a veľmi mi chýbal.





Fotogaléria: