Konektor: Rôzne podoby Danger Mousa
26.5.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika
Na začiatku mája vyšiel ďalší radový album speváčky Norah Jones. Ten nesie meno Little Broken Hearts a opäť raz ponúka ďalšiu z tváry tejto tridsiatničky. Počtom predaných albumov sa radí medzi najúspešnejších interpretov nového tisícročia. A to aj napriek tomu, že sa stále vyhýba publicite a bulváru. Niekde presne tam ku nej zapasoval aj Brian Joseph Burton, známy pod svojim umeleckým menom Danger Mouse. Obaja sa spoznali síce len minulý rok počas nahrávania albumu Rome, povahovo si sadli a v rámci zábavy a chuti tvoriť sa obaja zavreli do štúdia. Vzišla z toho práve nová platňa Norah. Danger Mouse na nej síce figuruje len ako producent, jeho rukopis na skladbách výrazne cítiť. Práve preto sme sa rozhodli venovať mu jedno vydanie nášho Konektora.
Momentálne totiž patrí medzi najaktívnejších tak producentov ako interpretov a zdá sa, že jeho ruky sú zlaté. Všetko čoho sa dotkne totiž končí úspechom. Ak okrem hudobnej kvality albumov, na ktorých spolupracoval požadujete aj iné dôkazy, nominácie na Grammy či iných cien za najlepšie albumy či producentskú činnosť buď toho dôkazom.
Danger Mouse (www)
Newyorčan Brian Joseph Burton začínal s kariérou hudobníka počas študentských čias na Univerzity of Georgia. Okrem práce v univerzitnom rádiu dj-oval a zároveň pod pseudonymom Pelican City vydával svoj prvé hudobné experimenty s trip hopom. Kvôli ostýchavosti verejne vystupoval v myšacom kostýme inšpirovanom britskou komiksovou postavičkou. Podľa nej si neskôr vybral aj svoje umelecké meno Danger Mouse.
Po rokoch strávených v Athens v Georgii sa presťahoval do Anglicka, kde začal kolaboráciu s miestnym rapperom Jemini. Výsledkom ich spolupráce bol album Ghetto Pop Life. Síce kritikmi cenený, výraznejšie ale neprerazil. Meno si tak Brian urobil až nahrávkou The Grey Album, na ktorej skombinoval vokály Jay Z-ho z albumu The Black Album a hudobné podmazy z platne The White Album od Beatles. Vydareným remix hneď strhol na seba pozornosť a rýchlo sa etabloval do pozície vyhľadávaného producenta.
Ďalšou hip hopovou kolaboráciou bol v jeho kariére projekt Danger Doom s rapperom MF Doomom. Spolu vydali v roku 2005 debut The Mouse and the Mask, nasledovaný o rok neskôr EP albumom Occult Hymn. V tomto prípade Danger Mouse samploval podmazy z kreslených rozprávok vysielaných na kanály Cartoon Network.
Gnarls Barkley (www)
Azda komerčne najúspešnejším hudobným projektom Danger Mousa ostáva skupina Gnarls Barkley, ktorú vytvoril spoločne s rapperom Cee Lo Greenom. Spoločne nahrali dva albumy St. Elsewhere a The Odd Couple. Preslávili sa najmä hitom Crazy, ktorý pár rokov dozadu vysielalo azda každé rádio. V rámci tohto soul popového projektu sa Brian opäť držal viac v úzadí. Na starosť si bral hlavne hudobnú stránku veci a ďalšie producentské činnosti. Prim frontmana tak hral predovšetkým Cee Lo.
Bývalý člen hip hopoveho zoskupenia Goodie Mob z Atlanty a začínajúci uznávaný producent sa dali dokopy počas spoločnej tour, kde Danger Mouse vystupoval ako Dj. Prvá spolupráca na singloch What You Sittin' On? a Benzie Box z predchádzajúcich Brianových projektov sa ukázala ako obohacujúca pre oboch. Zákonite tak nasledovali aj spomínané dva abumy. Tie dvojici okrem úspechu u poslucháčov priniesli aj nominácie na cenu Grammy. Názov skupiny vytvorili zo slovných skomolenín Princa Charlesa, Boba Marleyho a bastketbalistu Charlesa Barkleyho. Práve tomu boli v rádiach pripisované ich prvé single. Možno aj vplyvom toho sa dvojica počas koncertov prezliekala za tenistov, astronautov či kuchárov.
Chuť tvoriť a hlavne skúšať nové veci nakoniec znamenali prestávku dua. Zatiaľčo Danger Mouse sa venoval ďalším kolaboráciám a producentskej činnosti, Cee Lo nahral v roku 2010 svoj tretí sólový album The Lady Killer. Najúspešnejším singlom z neho sa stala pieseň s kontroverzným názvom Fuck You. Štvorročná prestávka však zdá sa stačila a Cee Lo počas záveru svojej tour naznačil, že nový album Gnarls Barkley by mohol vyjsť už tento rok.
Danger Mouse and Sparklehorse (www)
Podobne ako v projekte Gnarls Barkley, dva albumy vyšli aj v spolupráci s Markom Linkousom, lídrom skupiny Sparklehorse. Spolupráca začala po Markovom požiadaní Briana o producentskú výpomoc na albume Dreamt for Light Years in the Belly of a Mountain z roku 2006. Ten vznikal najmä kvôli Markovým depresiám dlhých päť rokov. Nakoniec to bol po jeho smrti aj posledný radový album tejto americkej alternatívnej rockovej skupiny. Výber Briana za producenta sa ukázal ako trefa do čierneho a dvojica pokračovala v kolaborácii aj po vydaní tohto albumu. Pridal sa k ním ešte známy kultový režisér David Lynch a vznikol projekt Dark Night of the Soul. Na ňom sa v roli spevákov predstavila plejáda interpretov ako James Mercer z The Shins, Wayne Coyne z Flaming Lips, Gruff Rhys z Super Furry Animals, Julian Casablancas z The Strokes, Black Francis z Pixies, Iggy Pop, Nina Persson z Cardigans, Suzanne Vega, či samotný David Lynch.
Bohužiaľ nahrávka sa aj kvôli problémom s vydavateľstvom EMI Records do predaja dostala až v júly 2010, keď sa Mark už nenachádzal medzi živými. Šiesteho marca toho roku totiž spáchal samovraždu.
Joker's Daughter (www / MySpace)
Skupina Joker's Daughter vznikla na základe Brianovej spolupráce s grécko-anglickou speváčkou Helenou Costas. Folkovo orientovaná multiinštrumentalista oslovila Danger Mousa s ponukou na spoluprácu ešte predtým ako sa preslávil svojim remixovým The Grey Albumom. K dlho sľubovanej spolupráci však došlo až po šiestich rokoch. Ich spoločný album The Last Laugh oslovil najmä akýmsi vyžarovaním určitého napätím dvoch antipólov. Zatiaľčo Brian je skôr štúdiový hudobník, u Heleny prevládajú živelné elementy hrania naživo. Tieto bijúce sa prvky sa podpísali na zaujímavom konečnom súzvuku dua.
Pod hlavičkou skupiny ostala Helena pracovať aj naďalej a skupinu doplnila o ďalších hudobníkov. Spolu vydali tento rok nový album May Cause Side Effects, tentokrát však už bez Danger Mousa.
Broken Bells (www)
Spolu so Jamesom Mercerom, ktorý je frontmanom americkej indie „univerzitnej“ skupiny The Shins (preslávenej filmom Garden State) sa Danger Mouse stretol niekde na festivalovej after párty. Počas letných sezón sa ich stretnutia postupne opakovali a dvojica si sadla tak po hudobnej ako aj osobnej stránke. Neostalo tak len pri nekonečných konverzáciach a z ich jammovania nakoniec vzišiel nápad skúsiť sa spolu zavrieť do štúdia.
Výsledkom bol eponymný debutový album z roku 2010. Ten patril pred dvoma rokmi k tomu najlepšiemu, čo sa objavilo. O rok neskôr ešte vydali EP album Meyrin Fields. Melancholická hudba poukazovala na Brianovu záľubu v soundtrackoch. Punc jedinečnosti skladbám pridával jedinečný hlas Jamesa Mercera. Možno práve táto spolupráca ho nakopla aj ku tvorbe nových vecí jeho domovskej kapely. Tá po piatich rokoch znovu ovládla éter svojou tohtoročnou štúdiovkou Port Of Morrow. Podľa svojich slov James však už opäť začal pracovať na ďalšom albume Broken Bells.
Len pre zaujímavosť, dvojica okrem hudby spolupracovala aj na filmovom poli. Obaja saspolu predstavili v roli režisérov videa pre americké rádio NPR k piesni Insane Lullaby.
Rome (www )
Minulý rok sa práca Danger Mousa niesla v znamení spolupráce s talianskym multiinštrumentalistom Danielom Luppim na albume Rome. Tento projekt mal priniesť piesne, ktoré by vzdávali poctu slávnemu filmovému skladateľovi Enniovi Morriconemu. Kvôli nahrávaniu albumu dokonca autori oslovili aj zbor vedený Alessandrom Alessandronim. Ten figuroval aj na soundtracku kultového filmu Sergia Leoneho The Good, the Bad and the Ugly. Výsledok, ktorý bol Brianovou skutočnou srdcovkou, sa skutočne vydaril. Ako geniálny výber sa ukázalo aj pozvanie ako spevákov ďalšieho hudobného workoholika Jacka Whitea a práve Norah Jones.
Album nazvaný podla hlavného mesta Talianska skutočne navodzuje pocity imaginárneho filmu. A zdá sa, že možno sa tento album dokonca dočká aj skutočného sfilmovania. Inšpiroval sa ním režisér Chris Milk, ktorý by mal v tomto čase usilovne pracovať na jeho dokončení.
Momentálne totiž patrí medzi najaktívnejších tak producentov ako interpretov a zdá sa, že jeho ruky sú zlaté. Všetko čoho sa dotkne totiž končí úspechom. Ak okrem hudobnej kvality albumov, na ktorých spolupracoval požadujete aj iné dôkazy, nominácie na Grammy či iných cien za najlepšie albumy či producentskú činnosť buď toho dôkazom.
Danger Mouse (www)
Newyorčan Brian Joseph Burton začínal s kariérou hudobníka počas študentských čias na Univerzity of Georgia. Okrem práce v univerzitnom rádiu dj-oval a zároveň pod pseudonymom Pelican City vydával svoj prvé hudobné experimenty s trip hopom. Kvôli ostýchavosti verejne vystupoval v myšacom kostýme inšpirovanom britskou komiksovou postavičkou. Podľa nej si neskôr vybral aj svoje umelecké meno Danger Mouse.
Po rokoch strávených v Athens v Georgii sa presťahoval do Anglicka, kde začal kolaboráciu s miestnym rapperom Jemini. Výsledkom ich spolupráce bol album Ghetto Pop Life. Síce kritikmi cenený, výraznejšie ale neprerazil. Meno si tak Brian urobil až nahrávkou The Grey Album, na ktorej skombinoval vokály Jay Z-ho z albumu The Black Album a hudobné podmazy z platne The White Album od Beatles. Vydareným remix hneď strhol na seba pozornosť a rýchlo sa etabloval do pozície vyhľadávaného producenta.
Ďalšou hip hopovou kolaboráciou bol v jeho kariére projekt Danger Doom s rapperom MF Doomom. Spolu vydali v roku 2005 debut The Mouse and the Mask, nasledovaný o rok neskôr EP albumom Occult Hymn. V tomto prípade Danger Mouse samploval podmazy z kreslených rozprávok vysielaných na kanály Cartoon Network.
O tom, že jeho jedinečnosť a znalosti sa tešia obľube u známych interpretov svedčí aj oslovenie Briana ako producenta Beckom, ktorý je sám uznávaným a vyhľadávaným producentom. Výsledkom ich spolupráce bol úspešný album Modern Guilt z roku 2008. Ako producent tiež stojí za výstupom na pódium slávy amerického garážového dua The Black Keys. Ako producent sa objavil na všetkých troch posledných úspešných albumoch Attack & Release, Brothers "Tighten Up", vrátane tohtoročného El Camino.
Gnarls Barkley (www)
Azda komerčne najúspešnejším hudobným projektom Danger Mousa ostáva skupina Gnarls Barkley, ktorú vytvoril spoločne s rapperom Cee Lo Greenom. Spoločne nahrali dva albumy St. Elsewhere a The Odd Couple. Preslávili sa najmä hitom Crazy, ktorý pár rokov dozadu vysielalo azda každé rádio. V rámci tohto soul popového projektu sa Brian opäť držal viac v úzadí. Na starosť si bral hlavne hudobnú stránku veci a ďalšie producentské činnosti. Prim frontmana tak hral predovšetkým Cee Lo.
Bývalý člen hip hopoveho zoskupenia Goodie Mob z Atlanty a začínajúci uznávaný producent sa dali dokopy počas spoločnej tour, kde Danger Mouse vystupoval ako Dj. Prvá spolupráca na singloch What You Sittin' On? a Benzie Box z predchádzajúcich Brianových projektov sa ukázala ako obohacujúca pre oboch. Zákonite tak nasledovali aj spomínané dva abumy. Tie dvojici okrem úspechu u poslucháčov priniesli aj nominácie na cenu Grammy. Názov skupiny vytvorili zo slovných skomolenín Princa Charlesa, Boba Marleyho a bastketbalistu Charlesa Barkleyho. Práve tomu boli v rádiach pripisované ich prvé single. Možno aj vplyvom toho sa dvojica počas koncertov prezliekala za tenistov, astronautov či kuchárov.
Chuť tvoriť a hlavne skúšať nové veci nakoniec znamenali prestávku dua. Zatiaľčo Danger Mouse sa venoval ďalším kolaboráciám a producentskej činnosti, Cee Lo nahral v roku 2010 svoj tretí sólový album The Lady Killer. Najúspešnejším singlom z neho sa stala pieseň s kontroverzným názvom Fuck You. Štvorročná prestávka však zdá sa stačila a Cee Lo počas záveru svojej tour naznačil, že nový album Gnarls Barkley by mohol vyjsť už tento rok.
Danger Mouse and Sparklehorse (www)
Podobne ako v projekte Gnarls Barkley, dva albumy vyšli aj v spolupráci s Markom Linkousom, lídrom skupiny Sparklehorse. Spolupráca začala po Markovom požiadaní Briana o producentskú výpomoc na albume Dreamt for Light Years in the Belly of a Mountain z roku 2006. Ten vznikal najmä kvôli Markovým depresiám dlhých päť rokov. Nakoniec to bol po jeho smrti aj posledný radový album tejto americkej alternatívnej rockovej skupiny. Výber Briana za producenta sa ukázal ako trefa do čierneho a dvojica pokračovala v kolaborácii aj po vydaní tohto albumu. Pridal sa k ním ešte známy kultový režisér David Lynch a vznikol projekt Dark Night of the Soul. Na ňom sa v roli spevákov predstavila plejáda interpretov ako James Mercer z The Shins, Wayne Coyne z Flaming Lips, Gruff Rhys z Super Furry Animals, Julian Casablancas z The Strokes, Black Francis z Pixies, Iggy Pop, Nina Persson z Cardigans, Suzanne Vega, či samotný David Lynch.
Bohužiaľ nahrávka sa aj kvôli problémom s vydavateľstvom EMI Records do predaja dostala až v júly 2010, keď sa Mark už nenachádzal medzi živými. Šiesteho marca toho roku totiž spáchal samovraždu.
O spoluprácu ho taktiež poprosil frontman Blur Damon Albarn, keď sa po úspešnom debute rozhodol v roku 2005 znova vzkriesiť svoju kreslenú skupinu Gorillaz. Aj táto spolupráca sa vydarila, o čom svedčil aj viac tanečný potenciál skladieb na albume Demon Days. Producentská spolupráca pokračovala aj na ďalšom projekte Damona s Paulom Simonom, Simonom Tongom a Tony Allenom, ktorý niesol názov The Good, the Bad & the Queen.
Joker's Daughter (www / MySpace)
Skupina Joker's Daughter vznikla na základe Brianovej spolupráce s grécko-anglickou speváčkou Helenou Costas. Folkovo orientovaná multiinštrumentalista oslovila Danger Mousa s ponukou na spoluprácu ešte predtým ako sa preslávil svojim remixovým The Grey Albumom. K dlho sľubovanej spolupráci však došlo až po šiestich rokoch. Ich spoločný album The Last Laugh oslovil najmä akýmsi vyžarovaním určitého napätím dvoch antipólov. Zatiaľčo Brian je skôr štúdiový hudobník, u Heleny prevládajú živelné elementy hrania naživo. Tieto bijúce sa prvky sa podpísali na zaujímavom konečnom súzvuku dua.
Pod hlavičkou skupiny ostala Helena pracovať aj naďalej a skupinu doplnila o ďalších hudobníkov. Spolu vydali tento rok nový album May Cause Side Effects, tentokrát však už bez Danger Mousa.
Broken Bells (www)
Spolu so Jamesom Mercerom, ktorý je frontmanom americkej indie „univerzitnej“ skupiny The Shins (preslávenej filmom Garden State) sa Danger Mouse stretol niekde na festivalovej after párty. Počas letných sezón sa ich stretnutia postupne opakovali a dvojica si sadla tak po hudobnej ako aj osobnej stránke. Neostalo tak len pri nekonečných konverzáciach a z ich jammovania nakoniec vzišiel nápad skúsiť sa spolu zavrieť do štúdia.
Výsledkom bol eponymný debutový album z roku 2010. Ten patril pred dvoma rokmi k tomu najlepšiemu, čo sa objavilo. O rok neskôr ešte vydali EP album Meyrin Fields. Melancholická hudba poukazovala na Brianovu záľubu v soundtrackoch. Punc jedinečnosti skladbám pridával jedinečný hlas Jamesa Mercera. Možno práve táto spolupráca ho nakopla aj ku tvorbe nových vecí jeho domovskej kapely. Tá po piatich rokoch znovu ovládla éter svojou tohtoročnou štúdiovkou Port Of Morrow. Podľa svojich slov James však už opäť začal pracovať na ďalšom albume Broken Bells.
Len pre zaujímavosť, dvojica okrem hudby spolupracovala aj na filmovom poli. Obaja saspolu predstavili v roli režisérov videa pre americké rádio NPR k piesni Insane Lullaby.
Rome (www )
Minulý rok sa práca Danger Mousa niesla v znamení spolupráce s talianskym multiinštrumentalistom Danielom Luppim na albume Rome. Tento projekt mal priniesť piesne, ktoré by vzdávali poctu slávnemu filmovému skladateľovi Enniovi Morriconemu. Kvôli nahrávaniu albumu dokonca autori oslovili aj zbor vedený Alessandrom Alessandronim. Ten figuroval aj na soundtracku kultového filmu Sergia Leoneho The Good, the Bad and the Ugly. Výsledok, ktorý bol Brianovou skutočnou srdcovkou, sa skutočne vydaril. Ako geniálny výber sa ukázalo aj pozvanie ako spevákov ďalšieho hudobného workoholika Jacka Whitea a práve Norah Jones.
Album nazvaný podla hlavného mesta Talianska skutočne navodzuje pocity imaginárneho filmu. A zdá sa, že možno sa tento album dokonca dočká aj skutočného sfilmovania. Inšpiroval sa ním režisér Chris Milk, ktorý by mal v tomto čase usilovne pracovať na jeho dokončení.
Minulý rok sa dokonca spomínala aj spolupráca s U2. Bono a spol. by určite radi využili znalosti Danger Mousa k opätovnému naštartovaniu zašlej slávy dublinskej štvorice po posledných nie príliš úspešných nahrávkach. Či sa zlaté ruky prejavia aj tu sa ukáže už možno koncom tohto roka, pripadne ten ďalší.
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Rozne-podoby-Danger-Mousa~26~kveten~2012/
Komentáře
&;