Konektor: Riot Grrrls
21.1.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika
Patrím ku generácii, ktorá má heslo Girl Power spojené so Spice Girls, ich šialenými platformami a marketingovo vyrátanými povahami. Len pár rokov predtým však ešte bolo autentickým vyjadrením diania na hudobnej scéne. Osemdesiate a začiatok deväťdesiatych rokov sa v Amerike niesol v znamení emancipácie generácie hudobníčok, ktoré sa rozhodli zobrať do ruky mikrofón a vykričať všetko, čo majú na srdci. Okrem tabuizovaných tém ako potrat, znásilnenie či ženská sexualita, spoločným motívom týchto kapiel bola snaha o vytvorenie komunity, v ktorej mladé ženy a dievčatá nachádzali priestor na sebarealizáciu a vzájomnú inšpiráciu.
Vychádzajúc z modelu Do It Yourself mladé Američanky spojili punk s feminizmom a vytvorili tak hnutie známe pod názvom Riot Grrrl. Názov pochádza z jedného z množstva zinov, ktoré tvorili základ tejto nezávislej alternatívnej komunity. Amatérske nadšenie a zúrivosť, s ktorou Riot Grrrls vtrhli na tradične mužskú punkovú scénu, spolu s politickými výpoveďami, udržiavajú dnes už rozpadnuté kapely tohto obdobia a ich posolstvo stále aktuálne.
Bikini Kill
Bikini Kill sú prvým písmenom v abecede Riot Grrrls a zakladajúca členka Kathleen Hanna je aj dnes jednou z najvýraznejších ženských postáv v hudobnom svete. Od útleho veku feministicky orientovaná, Kathleen založila galériu ženských umelkýň a v prvých kapelách vytvárala len doplňujúci program na jej vernisáže. Do jej životopisu patria aj skúsenosti, ktoré k tradične vnímanej role ženy rozhodne nepatria – potrat či kariéra striptérky. Zlom v jej živote nastal pri stretnutí s ďalšou mladou aktivistkou a autorkou feministického zinu, Tobi Vail . Spolu založili Bikini Kill , kapelu, ktorá svojím sebavedomím inšpirovala množstvo ďalších hudobníčok. Kontroverzná Kathleen kričala texty o sexe, násilí a sexizme do Tobiinich bicích a basy Kathi Wilcox a svet konečne počúval.
Odhodlanie Bikin Kill prebudiť mladé ženy z apatie a pasivity k aktivite a sebavedomiu sa samozrejme stretlo s posmechom i nenávisťou. Súčasne so sprofanovaním pojmu riot grrrl hudobným biznisom došlo aj k zániku Bikini Kill. Kathleen následne založila ďalšiu významnú feministickú kapelu Le Tigre , tentoraz založenú nie na troch punkových akordoch, ale na elektronických samploch, a v uplynolom roku ohlásila návrat svojho sólového projektu Julie Ruin . Tobi, ktorá hráva v rôznych kapelách od 15 rokov, je naďalej aktívna vo svete feministických zinov a pracuje v nezávislom vydavateľstve Kill Rock Stars.
Bratmobile
Kapela Bratmobile vznikla pri tvorbe feministického zineu. Allison Wolfe a Molly Neuman vystupovali vo dvojici, deliac sa o vokály, giatru a bicie, kým ich Calvin Johnson z Beat Happening nezoznámil s gitaristkou Erin Smith . Ich tvorba je hravejšia než väčšina riot grrrl produkcie, krátke, úderné pesničky sú inšpirované aj indie popom či surferskou hudbou a nechýba im zmysel pre humor. Proces tvorby Allison opisuje ako spontánny, systém „jedna skúška pre turné, tri pred nahrávaním“ porušili až pri treťom a poslednom albume Girls Get Busy, a zakončili tak svoju kariéru s výrazne plnším, hutnejším zvukom.
Jack Off Jill
Na riot grrrl kapelu mala Jack Off Jill nezvyčajne veľa make upu a prepracovaný image. Pod zmesou gotickej estetiky a inšpiráciou nevinnosťou bábik sa však skrýva rovnako nekompromisná hudba. Nežne sladký vokál Jessicky sa v okamihu mení na vresk a dokonale ovláda poslucháča. Koncerty tejto kapely boli známe vyzliekaním mužských členov publika a štedrými dávkami slín, krvi či sladkostí smerovanými do poslucháčov,. Nie je teda prekvapením, že medzi ich prvých obdivovateľov patrí Marylin Manson , ktorého neskôr sprevádzali na turné. Kapelu pôvodne tvorili 4 členky, postupne sa v nej na rôznych postoch vystriedalo 12 ľudí, ktorí nahrali 8 albumov zachytávajúci ich osobitý pohľad na svet.
Huggy Bear
Huggy Bear nie je klasická riot kapela, jej členovia totiž nepochádzajú z USA, ale z Veľkej Británie. Splitom s Bikini Kill nazvaným Our Troubled Youth/Yeah Yeah Yeah Yeah však stáli pri zrode tohto hnutia. Huggy Bear vždy nekompromisne stáli na nezávislej strane hudby, odmietajúc komunikáciu s mainstreamovými médiami, fotenie, či vystupovanie pod vlastnými menami. Keď po ich vystúpení v britskej televízii nasledovala dvojica popových speváčok The Barbi Twins , ich hlasné protesty voči podobnému štylizovaniu žien vyústili až do bitky a vyhodenia kapely zo štúdia. Svojej nekonvenčnej povesti prispievali aj zámerne šokujúcimi názvami piesní ako napríklad Shaved Pussy Poetry, a svojou elektrizujúcou energiou patrili k tomu najlepšiemu na riot grrrl scéne. Pôsobením aj mužských členov v kapele zároveň dokazovali nepravdivosť predsudku, že v riot grrrl hudbe ide len o pár frustrovaných žien nenávidiacich mužov.
Sleater-Kinney
Sleater- Kinney pôvodne vznikli ako bočný projekt hudobníčok Corin Tucker a Carrie Brownstein . Pomenované podľa adresy svojej skúšobne, Sleater – Kinney sa okrem svojich feministických textov preslávili výrazným vokálom Corin. Jeho naliehavosť naozaj prinúti počúvať a ideálne sa dopĺňa s hlbším, melancholickým hlasom Carrie a ich dvoma gitarami. Počas svojej úspešnej kariéry a siedmych albumov absolvovali tour s Pearl Jam , vystriedali štyri bubeníčky a kurátorovali britský All Tomorrow's Parties festival. Dopĺňajúca sa dynamika Corin a Carrie vytára vyvážené pesničky raz s extrovertným, agresívnym nábojom, striedajúce viac intímne, reflexívne časti. Ako väčšina riot grrrl kapiel, aj Sleater – Kinney sú momentálne v haituse, no podľa Corin Tucker sa v najbližších 4 rokoch chystajú nahrať nový album.
Vychádzajúc z modelu Do It Yourself mladé Američanky spojili punk s feminizmom a vytvorili tak hnutie známe pod názvom Riot Grrrl. Názov pochádza z jedného z množstva zinov, ktoré tvorili základ tejto nezávislej alternatívnej komunity. Amatérske nadšenie a zúrivosť, s ktorou Riot Grrrls vtrhli na tradične mužskú punkovú scénu, spolu s politickými výpoveďami, udržiavajú dnes už rozpadnuté kapely tohto obdobia a ich posolstvo stále aktuálne.
Bikini Kill
Bikini Kill sú prvým písmenom v abecede Riot Grrrls a zakladajúca členka Kathleen Hanna je aj dnes jednou z najvýraznejších ženských postáv v hudobnom svete. Od útleho veku feministicky orientovaná, Kathleen založila galériu ženských umelkýň a v prvých kapelách vytvárala len doplňujúci program na jej vernisáže. Do jej životopisu patria aj skúsenosti, ktoré k tradične vnímanej role ženy rozhodne nepatria – potrat či kariéra striptérky. Zlom v jej živote nastal pri stretnutí s ďalšou mladou aktivistkou a autorkou feministického zinu, Tobi Vail . Spolu založili Bikini Kill , kapelu, ktorá svojím sebavedomím inšpirovala množstvo ďalších hudobníčok. Kontroverzná Kathleen kričala texty o sexe, násilí a sexizme do Tobiinich bicích a basy Kathi Wilcox a svet konečne počúval.
Odhodlanie Bikin Kill prebudiť mladé ženy z apatie a pasivity k aktivite a sebavedomiu sa samozrejme stretlo s posmechom i nenávisťou. Súčasne so sprofanovaním pojmu riot grrrl hudobným biznisom došlo aj k zániku Bikini Kill. Kathleen následne založila ďalšiu významnú feministickú kapelu Le Tigre , tentoraz založenú nie na troch punkových akordoch, ale na elektronických samploch, a v uplynolom roku ohlásila návrat svojho sólového projektu Julie Ruin . Tobi, ktorá hráva v rôznych kapelách od 15 rokov, je naďalej aktívna vo svete feministických zinov a pracuje v nezávislom vydavateľstve Kill Rock Stars.
Bratmobile
Kapela Bratmobile vznikla pri tvorbe feministického zineu. Allison Wolfe a Molly Neuman vystupovali vo dvojici, deliac sa o vokály, giatru a bicie, kým ich Calvin Johnson z Beat Happening nezoznámil s gitaristkou Erin Smith . Ich tvorba je hravejšia než väčšina riot grrrl produkcie, krátke, úderné pesničky sú inšpirované aj indie popom či surferskou hudbou a nechýba im zmysel pre humor. Proces tvorby Allison opisuje ako spontánny, systém „jedna skúška pre turné, tri pred nahrávaním“ porušili až pri treťom a poslednom albume Girls Get Busy, a zakončili tak svoju kariéru s výrazne plnším, hutnejším zvukom.
Jack Off Jill
Na riot grrrl kapelu mala Jack Off Jill nezvyčajne veľa make upu a prepracovaný image. Pod zmesou gotickej estetiky a inšpiráciou nevinnosťou bábik sa však skrýva rovnako nekompromisná hudba. Nežne sladký vokál Jessicky sa v okamihu mení na vresk a dokonale ovláda poslucháča. Koncerty tejto kapely boli známe vyzliekaním mužských členov publika a štedrými dávkami slín, krvi či sladkostí smerovanými do poslucháčov,. Nie je teda prekvapením, že medzi ich prvých obdivovateľov patrí Marylin Manson , ktorého neskôr sprevádzali na turné. Kapelu pôvodne tvorili 4 členky, postupne sa v nej na rôznych postoch vystriedalo 12 ľudí, ktorí nahrali 8 albumov zachytávajúci ich osobitý pohľad na svet.
Huggy Bear
Huggy Bear nie je klasická riot kapela, jej členovia totiž nepochádzajú z USA, ale z Veľkej Británie. Splitom s Bikini Kill nazvaným Our Troubled Youth/Yeah Yeah Yeah Yeah však stáli pri zrode tohto hnutia. Huggy Bear vždy nekompromisne stáli na nezávislej strane hudby, odmietajúc komunikáciu s mainstreamovými médiami, fotenie, či vystupovanie pod vlastnými menami. Keď po ich vystúpení v britskej televízii nasledovala dvojica popových speváčok The Barbi Twins , ich hlasné protesty voči podobnému štylizovaniu žien vyústili až do bitky a vyhodenia kapely zo štúdia. Svojej nekonvenčnej povesti prispievali aj zámerne šokujúcimi názvami piesní ako napríklad Shaved Pussy Poetry, a svojou elektrizujúcou energiou patrili k tomu najlepšiemu na riot grrrl scéne. Pôsobením aj mužských členov v kapele zároveň dokazovali nepravdivosť predsudku, že v riot grrrl hudbe ide len o pár frustrovaných žien nenávidiacich mužov.
Sleater-Kinney
Sleater- Kinney pôvodne vznikli ako bočný projekt hudobníčok Corin Tucker a Carrie Brownstein . Pomenované podľa adresy svojej skúšobne, Sleater – Kinney sa okrem svojich feministických textov preslávili výrazným vokálom Corin. Jeho naliehavosť naozaj prinúti počúvať a ideálne sa dopĺňa s hlbším, melancholickým hlasom Carrie a ich dvoma gitarami. Počas svojej úspešnej kariéry a siedmych albumov absolvovali tour s Pearl Jam , vystriedali štyri bubeníčky a kurátorovali britský All Tomorrow's Parties festival. Dopĺňajúca sa dynamika Corin a Carrie vytára vyvážené pesničky raz s extrovertným, agresívnym nábojom, striedajúce viac intímne, reflexívne časti. Ako väčšina riot grrrl kapiel, aj Sleater – Kinney sú momentálne v haituse, no podľa Corin Tucker sa v najbližších 4 rokoch chystajú nahrať nový album.
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Riot-Grrrls~21~leden~2011/
