Konektor: Nie je kováč ako kováč - priezvisko Smith v hudbe
30.10.2010 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika
Na Slovensku a v Česku sa priezvisko Kováč, či Kovář vyskytuje naozaj často. Inak tomu nie je ani v anglicky hovoriacich krajinách. Svojho „Smitha“ majú ekonómovia (Adama), mormoni zase uctievajú svojho proroka Josepha. A azda každý pozná love story medzi indiánskou princeznou Pocahontas a britským cestovateľom Johnom Smithom (pre fanúšikov Avataru - Jake Sully). Ani v hudobnom priemysle však nie je o muzikantov s týmto priezviskom núdza. V tomto vydaní konektoru sa teda poobzeráme, ktorí z hudobníkov majú v pase, v kolónke priezvisko, uvedené „Smith“.
The Smiths (www)
Začneme však trochu inde. Hovoriť o interpretoch, ktorých meno má niečo do činenia s priezviskom Smith a nespomenúť túto kultovú kapelu by bol hriech. Ako svoj idol, či hudobný vplyv ich označuje skoro každá britská kapela. Zhodli by sa na tom zrejme aj Damon Albarn s Liamom Gallagherom v čase ich najväčších mediálnych prekáračiek v polke deväťdesiatych rokov. Všetko to podtrhuje fakt, aký veľký je dopyt po ich runione. Ten je však menej pravdepodobný ako to, že Robert Plant sa dá znova presvedčiť na ďalší koncert Led Zeppelin. Hlavne kvôli spevákovi Morrisseymu, ktorý bol polovicou tvorivého dua tejto kapely. Momentálne si však bohate vystačí s úspešnou sólovou kariérou. Druhá polovica tvorivého mozgu kapely, gitarista Johnny Marr, si zase užíva hranie v rozličných kapelách. Momentálne si pod palec zobral mladíkov z The Cribs. V minulosti stihol spolupracovať s Modest Mouse, či na projektoch Electronic a The The.
The Smiths vznikli v Manchestri v roku 1984 a uznanie si vyslúžili už svojim eponymným debutom The Smiths. Dokopy sa štvorici, ktorú dopĺňali ešte basák Andy Rourke a bubeník Mike Joyce, podarilo nahrať štyri albumy. V roku 1987 sa však pre tvorivé rozpory pri nahravaní albumu Strangeways, Here We Come kapela rozpadla. Najprv ju opustil Johnny Marr a keďže sa zvyšku nepodarilo nájsť dostatočnú náhradu, skupinu rozpustili. Možnej reformácii kapely prekážajú hlavne právne spory medzi členmi skupiny o tantiémy, ktoré nasledovali po rozpade kapely. Dnes si tak táto štvorica hudobníkov stále nevie prísť na meno.
The Smiths - There Is A Light That Never Goes Out
Elliott Smith (www)
Americkým príspevkom do tohto dielu je Elliott Smith. Ten sa na začiatku skúšal presadiť hlavne ako člen indie rockovej skupiny Heatmiser. Po dvoch albumoch sa však v roku 1994 rozhodol dať sa na kariéru sólového speváka a hudobne zjemnil až ku folkovým motívom. Práve tu sa naplno ukázala jeho výnimočnosť a talent. Jednoduché pesničky s vycibrenými motívmi a k tomu nádherne intímne texty. Často s dávkou depresie a intimity.
Do svojich 34 rokov stihol natočiť šesť albumov. Posledný, From a Basement on the Hill, však vyšiel až posmrtne. Pochmúrne texty mali zrejme korene v jeho nie príliš šťastnom detstve. V ňom mal problém vychádzať so svojim otčimom, ktorý ho často bil. Hudbe sa začal venovať ako teenager, keď sa presťahoval za svojim otcom do Oregonu. V tom období si tiež zmenil svoje rodné meno Steve na Elliott. Bohužiaľ začal rovnako experimentovať s drogami a alkoholom. Popularitu a publicitu získal dva roky po vydaní debutu Roman Candle, keď participoval na soundtracku k filmu Good Will Hunting. Za pieseň Miss Misery bol dokonca nominovaný na Oscara (ten nakoniec vyhrala Celine Dion za pieseň k filmu Titanic). Neskôr sa však začala naplno preukazovať závislosť na drogách, najmä heroíne. Trpel paranojou, čo sa podpísalo na nahrávaní ďalších albumov. Po viacerých pokusoch sa rozhodol s drogami skoncovať po svojich 34 narodeninách. Začal sa sústrediť na nahrávanie nového albumu. Po jednej z hádok so svojou priateľkou Jennifer Chiba si však 21. októbra 2003 vrazil dvakrát do hrude kuchynský nôž.
Posmrtne mu vyšla kompilácia New Moon a tohto roku pri príležitosti siedmeho výročia jeho tragickej smrti vychádza kompilácia An Introduction to... Elliott Smith.
Elliott Smith - Miss Misery
Robert Smith (The Cure) (www / MySpace)
Ďalším interpretom, ktorý nesie „kováčske“ priezvisko je frontman a jediný stály člen kultovej britskej kapely The Cure, Robert Smith. Oči namaľované na čierno a k tomu ľahko rozpoznateľný rozčachraný účes. K tomu si pridajte ťažko napodobiteľný hlasový prejav a originálne piesne a texty. Plus viac ako tridsať rokov úspešnej kariéry. Ešte aj ten posledný, v poradí už trinásty album 4:13 Dream spred dvoch rokov, stál zato a nebol vykrádačkou samého seba, ako tomu býva u iných kapiel.
K úlohe frontmana a speváka The Cure sa Robert dostal takpovediac náhodu. Po odchode pôvodného a dlhom hľadaní nového začal na tejto pozícii zaskakovať, až tam ostal natrvalo. Okrem The Cure hral na začiatku svojej kariéry aj v „super“ skupine Siouxsie Sioux. Popri tom stihol hosťovať na mnohých nahrávkach iných interpretov. Naposledy tak urobil v tomto roku, keď naspieval vokály v piesni Come to Me pre nový album 65daysofstatic We Were Exploding Anyway. Prave s 65daysofstatic sa The Cure predstavili pred dvoma rokmi aj v Česku. Najnovšie má naspievať vokály na novom singly kanadských Crystal Castles Not In Love, ktorý vyjde v decembri.
The Cure - Lullaby
Patti Smith (www)
Ženskou zástupkyňou, ktorá nesie priezvisko Smith ne je nikto menej ako Patti. S dlhými čiernymi vlasmi a štýlom obliekania pripomína indiánku a nedáva zabudnúť na sedemdesiate roky, keď s hudobnou kariérou začínala. O jej mierových postojoch a o tom, ako by sa mala chrániť príroda hovorila Patti minule leto aj u nás, keď sa koncertne zastavila v Prahe a na trenčianskej Pohode.
Patti sa svojimi nahrávkami výrazne zapísala do histórie hudby a podieľala sa na definovaní punku. Po textárskej stránke pokračovala v šlapajach básnického hnutia beatnikov. Začiatky však nemala ľahké. Potom ako sa rozhodla opustiť rodné Chicago a vyskúšala si predieranie sa v chudobných štvrtiach v New Yorku odišla do Paríža, kde sa živila žobraním a pouličnými predstaveniami. Po návrate do New Yorku chvíľu pôsobila aj ako hudobná žurnalistka. Niektoré jej články vyšli aj v renomovanom hudobnom magazíne Rolling Stone. V roku 1974 sa jej konečne podarilo dať dokopy kapelu, v ktorej hral na basu aj známy český disident Ivan Kral. O rok neskôr už bodovali s debutom Horses. Po úspešných sedemdesiatych rokoch sa Patti v osemdesiatych na čas hudobne odmlčala a venovala rodine. Návrat ohlásila v polke ďalšieho desaťročia. Hoci už momentálne nie je hudobne moc aktívna, ešte stále má čo povedať, ako sa tomu mohli presvedčiť účastníci spomínaných minuloročných koncertov.
Patti Smith - Because the Night
Paul Smith (Maxïmo Park) (www / MySpace)
Kapela Maxïmo Park bola v roku 2003 blízko svojho rozpadu. Obaja dovtedajší speváci, gitarista Duncan Lloyd a basák Archis Tiku, mali už spevu dosť a chceli sa hlavne sústrediť na hru na svojich nástrojoch. Po odporučení priateľky bubeníka Tom Englisha sa však k ním pridal Paul Smith. Práve na jeho rozrobených piesňach začali všetci usilovne pracovať a kapela chytila druhý dych. Až taký, že následný debutový album A Certain Trigger, ktorý vyšiel o dva roky neskôr, to dotiahol na nomináciu na Mercury Prize. Skupina odvtedy stihla nahrať dalšie dva albumy, ktoré koncertne predstavila aj v Prahe. Ten posledný Quicken the Heart pred rokom a pol v Lucerna Music Bare.
Okrem hrania s Maxïmo Park sa Paul venuje aj sólovým projektom. V tomto roku mu v októbri vyšiel debutový album Margins. Pri príležitosti jeho vydania sa objavila na trhu aj jeho kniha fotografii Thinking In Pictures.
Maximo Park - Books From Boxes
Tom Smith (Editors) (www / MySpace)
O dva roky mladší menovec Paula, Tom Smith, bol narozdiel od neho v skupine Editors už pri založení. Ovplyvnený počúvaním britpopu sníval o kapele už v teenagerskom veku. Tú dal dokopy počas štúdií na univerzite spolu so svojimi spolužiakmi. Na začiatku vystupovali pod menami ako Pilot, The Pride alebo Snowfield. Podobne ako Maxïmo Park, aj im sa podarilo zapísať sa veľkými písmenami na domácej britskej scéne hneď prvým albumom a postupne očariť aj zvyšok Európy. Štýlovo sa stali akousi odpoveďou na americký odkaz na post-punk skupiny Intrepol. Debutová platňa The Back Room bola tiež nominovaná na Mercury Prize. V gitarovom post-punkovom duchu pokračovali aj na nasledovníkovi An End Has a Start, ktorú propagovali na mnohých európskych festivaloch. Zároveň boli pozvaní preskakovať na koncertné turné ich idolov, amerických R.E.M.
Trochu s prekvapením bol prijatý ich tretí radový album In This Light and on This Evening, ktorý vyšiel minulý rok. Editors sa totiž odklonili od pre nich typického gitarového zvuku a na platni viac experimentovali so synťákmi a elektronikou. Typicku zložkou však našťastie stále ostal hlas Toma.
Editors - Papillon
Danielson (www / MySpace)
Hoci to tak nemusí na prvý pohľad vyznievať, základ tejto skupiny tvorí početná enkláva rodinných príslušníkov speváka a frontmana Daniela Smitha. Spoločne s ním sú v tejto kapele súrodenci Andrew, David, Megan, a Rachel plus jeho žena Elin. Momentálne sa k ním dá pripočítať aj jeho dcéra Lilly. Zvyšok osadenstva potom dotvárajú jeho priatelia, medzi ktorých okrem iných patrí aj Surfjan Stevens. Na nahrávaní ich posledného albumu Ships z roku 2006 sa zúčastnilo daších 20 hudobných hostí, medzi inými aj členovia Deerhoof, čí Why?
Skupina, ktorá predtým niesla názvy Danielson Family a Brother Danielson je budovaná okolo Daniela, ktorý je tvorčou osobnosťou. Na jeho nadaní a hudobnom vzdelaní sa zrejme podpísala výchova jeho otca, ktorý písal gospelové piesne. Syn kráča v jeho šlapajach, vychádzajúc práve najmä z amerického gospelu a folku. Tieto štýly však umne kombinuje s moderným zvukom a tak hoci spievajúc o kresťanskej láske, o Danielson sa nedá hovoriť len ako o gospelovej kapele.
Danielson - Did I Step on Your Trumpet?
Will Smith (www)
A na záver - americky herec a spevák Will Smith. Kto by v polke deväťdesiatych rokov nezaznamenal jeho hity ako Men In Black či Miami? Svoju spevácku kariéru však neskôr zavesil na klinec, aby sa mohol venovať hlavne herectvu. To sa mu vyplatilo, dnes patrí medzi najviac obsadzovaných a platených hercov. Čiernym bodíkom v jeho životopise tak zrejme ostane len to, že si nesplní svoj detský sen - stať sa prvým černošským prezidentom USA. Holt, Barack Obama ho predbehol.
Will najprv začínal v hip-hopovej skupine DJ Jazzy Jeff & The Fresh Prince. V trojici spolu s Jeffom Townesom a Clarencom Holmesom sa im darilo a rýchlo získali na popularite. V roku 1989 získali za pieseň Parents Just Don't Understand prvú cenu Grammy určenú za rap. Neskôr však dal Will prednosť hereckej kariére a skupinu opustil aj Clarence Holmes. Will sa k hudbe vrátil v druhej polke deväťdesiatych rokov, keď mu vyšli albumy Big Willie Style a Willennium. Na tie sa potom snažil nadviazať v roku 2002, respektíve 2005 s albumami Born to Reign a Lost and Found, ale už nedosiahol tak výrazný úspech.
Will Smith - Men In Black
The Smiths (www)
Začneme však trochu inde. Hovoriť o interpretoch, ktorých meno má niečo do činenia s priezviskom Smith a nespomenúť túto kultovú kapelu by bol hriech. Ako svoj idol, či hudobný vplyv ich označuje skoro každá britská kapela. Zhodli by sa na tom zrejme aj Damon Albarn s Liamom Gallagherom v čase ich najväčších mediálnych prekáračiek v polke deväťdesiatych rokov. Všetko to podtrhuje fakt, aký veľký je dopyt po ich runione. Ten je však menej pravdepodobný ako to, že Robert Plant sa dá znova presvedčiť na ďalší koncert Led Zeppelin. Hlavne kvôli spevákovi Morrisseymu, ktorý bol polovicou tvorivého dua tejto kapely. Momentálne si však bohate vystačí s úspešnou sólovou kariérou. Druhá polovica tvorivého mozgu kapely, gitarista Johnny Marr, si zase užíva hranie v rozličných kapelách. Momentálne si pod palec zobral mladíkov z The Cribs. V minulosti stihol spolupracovať s Modest Mouse, či na projektoch Electronic a The The.
The Smiths vznikli v Manchestri v roku 1984 a uznanie si vyslúžili už svojim eponymným debutom The Smiths. Dokopy sa štvorici, ktorú dopĺňali ešte basák Andy Rourke a bubeník Mike Joyce, podarilo nahrať štyri albumy. V roku 1987 sa však pre tvorivé rozpory pri nahravaní albumu Strangeways, Here We Come kapela rozpadla. Najprv ju opustil Johnny Marr a keďže sa zvyšku nepodarilo nájsť dostatočnú náhradu, skupinu rozpustili. Možnej reformácii kapely prekážajú hlavne právne spory medzi členmi skupiny o tantiémy, ktoré nasledovali po rozpade kapely. Dnes si tak táto štvorica hudobníkov stále nevie prísť na meno.
The Smiths - There Is A Light That Never Goes Out
Elliott Smith (www)
Americkým príspevkom do tohto dielu je Elliott Smith. Ten sa na začiatku skúšal presadiť hlavne ako člen indie rockovej skupiny Heatmiser. Po dvoch albumoch sa však v roku 1994 rozhodol dať sa na kariéru sólového speváka a hudobne zjemnil až ku folkovým motívom. Práve tu sa naplno ukázala jeho výnimočnosť a talent. Jednoduché pesničky s vycibrenými motívmi a k tomu nádherne intímne texty. Často s dávkou depresie a intimity.
Do svojich 34 rokov stihol natočiť šesť albumov. Posledný, From a Basement on the Hill, však vyšiel až posmrtne. Pochmúrne texty mali zrejme korene v jeho nie príliš šťastnom detstve. V ňom mal problém vychádzať so svojim otčimom, ktorý ho často bil. Hudbe sa začal venovať ako teenager, keď sa presťahoval za svojim otcom do Oregonu. V tom období si tiež zmenil svoje rodné meno Steve na Elliott. Bohužiaľ začal rovnako experimentovať s drogami a alkoholom. Popularitu a publicitu získal dva roky po vydaní debutu Roman Candle, keď participoval na soundtracku k filmu Good Will Hunting. Za pieseň Miss Misery bol dokonca nominovaný na Oscara (ten nakoniec vyhrala Celine Dion za pieseň k filmu Titanic). Neskôr sa však začala naplno preukazovať závislosť na drogách, najmä heroíne. Trpel paranojou, čo sa podpísalo na nahrávaní ďalších albumov. Po viacerých pokusoch sa rozhodol s drogami skoncovať po svojich 34 narodeninách. Začal sa sústrediť na nahrávanie nového albumu. Po jednej z hádok so svojou priateľkou Jennifer Chiba si však 21. októbra 2003 vrazil dvakrát do hrude kuchynský nôž.
Posmrtne mu vyšla kompilácia New Moon a tohto roku pri príležitosti siedmeho výročia jeho tragickej smrti vychádza kompilácia An Introduction to... Elliott Smith.
Elliott Smith - Miss Misery
Robert Smith (The Cure) (www / MySpace)
Ďalším interpretom, ktorý nesie „kováčske“ priezvisko je frontman a jediný stály člen kultovej britskej kapely The Cure, Robert Smith. Oči namaľované na čierno a k tomu ľahko rozpoznateľný rozčachraný účes. K tomu si pridajte ťažko napodobiteľný hlasový prejav a originálne piesne a texty. Plus viac ako tridsať rokov úspešnej kariéry. Ešte aj ten posledný, v poradí už trinásty album 4:13 Dream spred dvoch rokov, stál zato a nebol vykrádačkou samého seba, ako tomu býva u iných kapiel.
K úlohe frontmana a speváka The Cure sa Robert dostal takpovediac náhodu. Po odchode pôvodného a dlhom hľadaní nového začal na tejto pozícii zaskakovať, až tam ostal natrvalo. Okrem The Cure hral na začiatku svojej kariéry aj v „super“ skupine Siouxsie Sioux. Popri tom stihol hosťovať na mnohých nahrávkach iných interpretov. Naposledy tak urobil v tomto roku, keď naspieval vokály v piesni Come to Me pre nový album 65daysofstatic We Were Exploding Anyway. Prave s 65daysofstatic sa The Cure predstavili pred dvoma rokmi aj v Česku. Najnovšie má naspievať vokály na novom singly kanadských Crystal Castles Not In Love, ktorý vyjde v decembri.
The Cure - Lullaby
Patti Smith (www)
Ženskou zástupkyňou, ktorá nesie priezvisko Smith ne je nikto menej ako Patti. S dlhými čiernymi vlasmi a štýlom obliekania pripomína indiánku a nedáva zabudnúť na sedemdesiate roky, keď s hudobnou kariérou začínala. O jej mierových postojoch a o tom, ako by sa mala chrániť príroda hovorila Patti minule leto aj u nás, keď sa koncertne zastavila v Prahe a na trenčianskej Pohode.
Patti sa svojimi nahrávkami výrazne zapísala do histórie hudby a podieľala sa na definovaní punku. Po textárskej stránke pokračovala v šlapajach básnického hnutia beatnikov. Začiatky však nemala ľahké. Potom ako sa rozhodla opustiť rodné Chicago a vyskúšala si predieranie sa v chudobných štvrtiach v New Yorku odišla do Paríža, kde sa živila žobraním a pouličnými predstaveniami. Po návrate do New Yorku chvíľu pôsobila aj ako hudobná žurnalistka. Niektoré jej články vyšli aj v renomovanom hudobnom magazíne Rolling Stone. V roku 1974 sa jej konečne podarilo dať dokopy kapelu, v ktorej hral na basu aj známy český disident Ivan Kral. O rok neskôr už bodovali s debutom Horses. Po úspešných sedemdesiatych rokoch sa Patti v osemdesiatych na čas hudobne odmlčala a venovala rodine. Návrat ohlásila v polke ďalšieho desaťročia. Hoci už momentálne nie je hudobne moc aktívna, ešte stále má čo povedať, ako sa tomu mohli presvedčiť účastníci spomínaných minuloročných koncertov.
Patti Smith - Because the Night
Paul Smith (Maxïmo Park) (www / MySpace)
Kapela Maxïmo Park bola v roku 2003 blízko svojho rozpadu. Obaja dovtedajší speváci, gitarista Duncan Lloyd a basák Archis Tiku, mali už spevu dosť a chceli sa hlavne sústrediť na hru na svojich nástrojoch. Po odporučení priateľky bubeníka Tom Englisha sa však k ním pridal Paul Smith. Práve na jeho rozrobených piesňach začali všetci usilovne pracovať a kapela chytila druhý dych. Až taký, že následný debutový album A Certain Trigger, ktorý vyšiel o dva roky neskôr, to dotiahol na nomináciu na Mercury Prize. Skupina odvtedy stihla nahrať dalšie dva albumy, ktoré koncertne predstavila aj v Prahe. Ten posledný Quicken the Heart pred rokom a pol v Lucerna Music Bare.
Okrem hrania s Maxïmo Park sa Paul venuje aj sólovým projektom. V tomto roku mu v októbri vyšiel debutový album Margins. Pri príležitosti jeho vydania sa objavila na trhu aj jeho kniha fotografii Thinking In Pictures.
Maximo Park - Books From Boxes
Tom Smith (Editors) (www / MySpace)
O dva roky mladší menovec Paula, Tom Smith, bol narozdiel od neho v skupine Editors už pri založení. Ovplyvnený počúvaním britpopu sníval o kapele už v teenagerskom veku. Tú dal dokopy počas štúdií na univerzite spolu so svojimi spolužiakmi. Na začiatku vystupovali pod menami ako Pilot, The Pride alebo Snowfield. Podobne ako Maxïmo Park, aj im sa podarilo zapísať sa veľkými písmenami na domácej britskej scéne hneď prvým albumom a postupne očariť aj zvyšok Európy. Štýlovo sa stali akousi odpoveďou na americký odkaz na post-punk skupiny Intrepol. Debutová platňa The Back Room bola tiež nominovaná na Mercury Prize. V gitarovom post-punkovom duchu pokračovali aj na nasledovníkovi An End Has a Start, ktorú propagovali na mnohých európskych festivaloch. Zároveň boli pozvaní preskakovať na koncertné turné ich idolov, amerických R.E.M.
Trochu s prekvapením bol prijatý ich tretí radový album In This Light and on This Evening, ktorý vyšiel minulý rok. Editors sa totiž odklonili od pre nich typického gitarového zvuku a na platni viac experimentovali so synťákmi a elektronikou. Typicku zložkou však našťastie stále ostal hlas Toma.
Editors - Papillon
Danielson (www / MySpace)
Hoci to tak nemusí na prvý pohľad vyznievať, základ tejto skupiny tvorí početná enkláva rodinných príslušníkov speváka a frontmana Daniela Smitha. Spoločne s ním sú v tejto kapele súrodenci Andrew, David, Megan, a Rachel plus jeho žena Elin. Momentálne sa k ním dá pripočítať aj jeho dcéra Lilly. Zvyšok osadenstva potom dotvárajú jeho priatelia, medzi ktorých okrem iných patrí aj Surfjan Stevens. Na nahrávaní ich posledného albumu Ships z roku 2006 sa zúčastnilo daších 20 hudobných hostí, medzi inými aj členovia Deerhoof, čí Why?
Skupina, ktorá predtým niesla názvy Danielson Family a Brother Danielson je budovaná okolo Daniela, ktorý je tvorčou osobnosťou. Na jeho nadaní a hudobnom vzdelaní sa zrejme podpísala výchova jeho otca, ktorý písal gospelové piesne. Syn kráča v jeho šlapajach, vychádzajúc práve najmä z amerického gospelu a folku. Tieto štýly však umne kombinuje s moderným zvukom a tak hoci spievajúc o kresťanskej láske, o Danielson sa nedá hovoriť len ako o gospelovej kapele.
Danielson - Did I Step on Your Trumpet?
Will Smith (www)
A na záver - americky herec a spevák Will Smith. Kto by v polke deväťdesiatych rokov nezaznamenal jeho hity ako Men In Black či Miami? Svoju spevácku kariéru však neskôr zavesil na klinec, aby sa mohol venovať hlavne herectvu. To sa mu vyplatilo, dnes patrí medzi najviac obsadzovaných a platených hercov. Čiernym bodíkom v jeho životopise tak zrejme ostane len to, že si nesplní svoj detský sen - stať sa prvým černošským prezidentom USA. Holt, Barack Obama ho predbehol.
Will najprv začínal v hip-hopovej skupine DJ Jazzy Jeff & The Fresh Prince. V trojici spolu s Jeffom Townesom a Clarencom Holmesom sa im darilo a rýchlo získali na popularite. V roku 1989 získali za pieseň Parents Just Don't Understand prvú cenu Grammy určenú za rap. Neskôr však dal Will prednosť hereckej kariére a skupinu opustil aj Clarence Holmes. Will sa k hudbe vrátil v druhej polke deväťdesiatych rokov, keď mu vyšli albumy Big Willie Style a Willennium. Na tie sa potom snažil nadviazať v roku 2002, respektíve 2005 s albumami Born to Reign a Lost and Found, ale už nedosiahol tak výrazný úspech.
Will Smith - Men In Black
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Nie-je-kovac-ako-kovac-priezvisko-Smith-v-hudbe~30~rijen~2010/
