23.2.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika Ako to znie, keď si herci zmyslia, že si z posledného filmu odniesli aj superschopnosti svojej postavy a neohrozene rozbehnú spevácku kariéru sme si už ukázali v jednom z predchádzajúcich Konektorov. Treba však povedať, že k niektorým hercom  bola príroda štedrá a spievať naozaj vedia. Mnohí z nich vnímajú hudbu ako oddych od natáčania, niektorí ako Elijah Wood či Joseph Gordon Levitt si pre svoju záľubu dokonca založili vlastné labely. V čase keď si každý druhý herec myslí, že spievanie stačí hrať (áno, pozerám na teba, Scarlett Johansson), uveďme si pár príkladov skutočne dobrých hudobníkov z hereckej branže, ktorí hudbu berú rovnako vážne ako film a ich tvorba je viac než  len dobré PR.


Jason Schwartzman

Jason Schwartzman má všetky fyzické predpoklady stať sa indie hudobníkom – útly vzrast, bujný porast na tvári, melancholické oči. Našťastie má však okrem výzoru  aj potrebné nadanie. Pod menom Coconut Records vydal už dva albumy – Nightimming a Davy.
Jeho gitara a klávesy s ľahkosťou dopĺňajú melancholický obsah piesní a vytvárajú hravý kontrast. Jasonov vokál sa drží melodickej tradície šesťdesiatych rokov a rozpráva tradičný, no nikdy neopočúvaný príbeh hľadania lásky.
Jason začínal ako bubeník v kapele Phantom Planet, z hudobnej dráhy ho odlákala sesternica a bohyňa nezávislého filmu Sofia Copolla. Prerazil vo filme Rushmore Wesa Andersona, s ktorým spolupracoval aj na filme Darjeeling Limited. Pre Sofiu sa vtelil do cisára Ludovíta XVI vo filme Marie Antoinette a posledné tri roky stvárňoval spisovateľa-detektíva v seriáli Bored To Death.  Ten bohužiaľ po tretej sérii končí, no jeho svojský, ironický a jemne úchylný svet na hrane depresie a marihuanových halucinácii už stihol získať kultový status. Jasona teraz čaká ďalší film s Andersonom a opäť spolupráca s príbuzným Coppolom, tentoraz bratrancom Romanom. Ako herec i ako hudobník je teda naďalej synonymom inteligentnej, nekomerčnej zábavy, ktorá pri všetkej tej nezávislosti a alternatívnej štýlovosti nestráca nadhľad a humor.


Ryan Gosling

Treba ho predstavovať? Ryan Gosling je momentálne hviezdou najintenzívnejšej žiary, priťahujúcej pochvalné mrmlanie filmových kritikov i zamilované pohľady žien všetkých vekových kategórii. Ryan po výborných výkonoch vo filmoch ako Drive, Blue Valentine či Ides of March kariéru rozhodne meniť nemusí. V prípade núdze má však naporúdzi príjemnú alternatívu – svoju kapelu Dead Man's Bones.
Spolu s kamarátom Zachom Shieldsom v nej vytvorili očarujúci hudobný svet plný strašidiel, mŕtvych milencov a duchov. Piesne dýchajú starosvetským šarmom, spontánnou radosťou a rovnakou neodolateľnou príťažlivosťou ako mrazivé duchárske historky. Za špeciálnu zmienku stojí hlboký vokál Ryana, ako vystrihnutý zo starých platní. Na albume spieva aj detský zbor a počas sprievodného turné k albumu Ryan a Zach vystupovali vždy s miestnym speváckym súborom. Okrem gitár, bicích, perkusii a piána je nemenej dôležitým prvkom piesní aj tlieskanie, akoby sa rytmicky snažiace vyvolať čo najviac duchov minulosti. Dead Man's Bones sú očividným srdcovým projektom pre radosť, snáď sa ho teda Ryan popri  hereckej práci nebude musieť vzdať.


Iwan Rheon

Iwanove prenikavé oči možno poznáte dôverne, no možno ste o ňom nikdy nepočuli. Záleží to od toho, či ste mali tú česť s mladým britským seriálom Misfits. Ten sleduje osud skupinky mladých Britov, za rôzne priestupky odsúdených na verejnoprospešné práce v komunitnom centre. Príbeh zamotá záhadná búrka, nadeľujúca mládežníkom superschopnosti od výmyslu sveta. Rheon s kolegami sa vďaka ráznemu štýlu, akčnému deju a povestnému anglickému humoru seriálu teší obrovskej popularite.
Malý Iwan pritom pôvodne ani nechcel byť hercom, ale rockovou hviezdou, o čo sa pokúšal v kapele The Convictions. Tú však kvôli stupňujúcim sa hereckým povinnostiam musel opustiť a dnes sa hudbe venuje sólovo pod vlastným menom. Zatiaľ vydal dve EP, prvé Tounge Tied akustické, len s gitarou, druhé Changing Times s bohatšou produkciou. Obe sa nesú v duchu krehkého osobného pesničkárstva, ktorému anglický prízvuk dodáva cool indie príchuť. Nedávno sa mladý Welšan sa po tretej sérii oceňovaného seriálu rozlúčil so svojou rolou v Misfits a chystá sa venovať ďalším hereckým výzvam. Zároveň chce obnoviť kapelu a nahrať debutové CD a všetko nasvedčuje tomu, že ho čaká len úspech.


Leisha Hailey

Leisha Hailey je lesbička. Do jej sexuálnej orientácie by nás nič nebolo, keby táto téma nebola úzko spätá s celou jej kariérou. Tú filmovú reprezentuje predovšetkým postava bisexuálnej Alice zo seriálu The L World, zachytávajúci život skupiny lesbičiek. Seriál dramatickou i humornou formou približujúci svet žien s menšinovou sexuálnou orientáciou sa stal kultom a Leisha spolu s ním.
Po skončení šiestej série Hailey založila kapelu Uh Huh Her, pomenovanú podľa albumu PJ Harvey. Drsný rock však v jej tvorbe nenájdete, hoci gitarám sa nevyhýba. Tri EP a dva albumy plní predovšetkým electro pop, tak akurát dievčensky nežný a feministicky agresívny. Pieseň Same High z minuloročného albumu Nocturnes bola použitá v soundtracku filmu The Kids Are Allright, oceňovaného príbehu lesbického páru a biologického otca ich detí. Leishina spoluhráčka Camilla Grey, hrávajúca napríklad aj s Melissou Auf der Maur, je dnes aj jej životnou partnerkou. Ich vzťah nedávno rozpútal diskusiu o homofóbii, keď boli pre bozkávanie sa vykázané z paluby lietadla. Uh Huh Her je však predovšetkým príjemná kapela,  až potom dve lesbičky, počúvajte teda bez predsudkov.


Vincent Gallo

Konštatovať, že Vincent Gallo je herec a hudobník by bolo značné podceňovanie. Päťdesiatročný Američan skladá, hrá, režíruje, píše, kreslí, vystavuje, experimentuje, zbiera hi-fi techniku a vinyly...S Jeanom Michelom Basquiatom behal po New Yorku v čase, keď sa rodil hip-hop a street art. Natáčal experimentálne filmy a šokoval okoloidúcich verejnými performance v uliciach. Venuje sa konceptuálnemu umeniu, čoho súčasťou je aj predaj Vincent Gallo Merchandise, kde môžete zakúpiť napríklad jeho sexuálne fantázie. No pravdepodobne ho poznáte najmä vďaka jeho filmu Brown Bunny, ktorý šokoval otvorenosťou sexuálnych scén.
Jeho hudobná tvorba sa však zaobíde bez podobných kontroverzii. V pesničkách dostáva priestor Vincentova nežnejšia stránka, ktorá na prevažne inštrumentálnych skladbách rozprestiera autorove pocity v celej zraniteľnej kráse. Na autorských albumoch spolupracoval napríklad so Seanom Lennonom či Johnom Frusciantom. Okrem pesničkárskej tvorby pre vydavateľstvo Warp sa však Vincent venuje aj experimentálnej, noisovej tvorbe, kedysi so skupinami Grey a Barack, dnes sporadicky v improvizačnom projekte rriiccee.


Charlotte Gainsbourg

Prvá pieseň, ktorú Charlotte spievala, ju ihneď preslávila – išlo totiž o škandalóznu Lemon Incest, ktorú naspievala so svojím slávnym otcom Sergom. Ten produkoval aj jej prvý album Charlotte for Ever, ktorý vydala ako pätnásťročná. Odvtedy uplynulo veľa času a Charlotte sa sústredila predovšetkým na hereckú kariéru. Po úspechoch vo filmoch ako The Cement Garden, 21 Grams, I'm Not There či The Sciense of Sleep sa stala synonymom príťažlivosti pre premýšľajúceho diváka. V roku 2006 sa albumom 5:55 vrátila k hudobnej tvorbe a v roku 2009 po náročnom natáčaní filmu Antichrist nasledoval album IRM.
Oba napriek anglickým textom sršia povestným francúzskym šarmom a Charlottinou charakteristickou éterickosťou. Producentskej úlohy sa po jej otcovi zhostili podobne skúsení hudobníci – najprv Air a Nigel Godrich, naposledy Beck. Celkom objektívne možno konštatovať, že Charlotte využíva všetky dary, ktoré po otcovi zdedila a to bez toho, aby ich zneužívala. Cit pre chytľavé melódie svojsky premieňa na lahodne melancholické pesničky, tak ako s vervou vdychuje život rozporuplným postavám Larsa Von Triera.