Konektor: Big in Japan
20.7.2010 | Autor: Karol Baňas | sekce: publicistika
Predávajú v miliónoch, a predsa ste o nich pravdepodobne nepočuli. Nečudo, japonský pop je vskutku divočina. Aspoň tak sa na prvý pohľad zdá každému, kto túto hudbu okúsi. Melodika je známa, ale tie slová a exotické zvuky vo vás vyvolajú zvláštny mix melanchólie a radosti. A nielen to, Japonci totiž majú v hudbe aj iné špecifiká, ktoré nepripravenému poslucháčovi privodia menší kultúrny šok. Napríklad veľká obľuba tzv. „bestofiek“. Speváci ich vydávajú bežne aj po štyroch rokoch existencie. I tak však nehrozí, že by výberovky dobehli počet štúdiových albumov - tie vydávajú interpreti každý rok. V tom lepšom prípade. Určite sa teda nemusíte báť, že by vás váš obľúbený interpret svojou tvorbou dostatočne a pravidelne nezásobil.
Ďalším obvyklým javom je už spomínaný jazyk. Ono nejde výhradne o japončinu, spieva sa skôr akousi „japličtinou“ či „anglončinou“, teda do materinského jazyka vsunutými anglickými frázami či pokrikmi. A to vyvolá ešte podivnejší pocit - v nesúvislom prúde slabík sem-tam prebleskne niečo známe, len aby to opäť ustúpilo exotike. Anglické sú často aj názvy piesní a albumov, hoci nie vždy gramaticky správne (Koda Kumi Driving Hit's). Veľmi vynaliezavá (čítaj dosť nepochopiteľná) je aj kapitalizácia písmen. Tá je buď absolútne náhodná, alebo mi jej pravidlá zostali utajené (napr. singel s názvom 24karats STAY GOLD). A na čom teda naši východní priatelia fičia? Čo je u nich naozaj BIG?
Exile (www)
Zo záplavy úspešných j-popových kapiel ťažko vyberať, ale 14-členný boyband túto pozíciu pokojne obháji. Len v Japonsku totiž predali cca. 20 miliónov nosičov. Chalani sa zo začiatku inšpirovali skupinou Boyz II Men, no čoskoro prešli na tanečnejšie veci. Pod názvom Exile pôsobia od roku 2001 a do troch rokov sa im podarilo dobyť japonský rebrík. Hoci majú všetci prísne tváre ako praví samuraji (teda aspoň na promo fotkách tak občas pôsobia), rýchlo si získali srdcia mladých aziatiek.
Na konte majú sedem radoviek a, ehm, sedem výberoviek. Nedávno sa im podarila zaujímavá vec - s maxisinglom Fantasy sa dostali na vrchol najpredávanejších svetových albumov. Je na ňom totiž deväť piesní a tým pádom sa kvalifikoval ako štandardná štúdiová nahrávka, i keď členovia ho vnímajú ako singel.
>> Exile - Victory (youtube.com)
Ayumi Hamasaki (www)
31-ročná speváčka s tvárou školáčky svojou predajnosťou zariadila, že Exile pri nej vyzerajú ako dedinská skupina. Cestu k magickej stovke miliónov predaných nosičov už prešla do polovice; a nezabúdajme prosím, že sa stále bavíme len o jednom štáte. Okrem spievania, písania textov a skladania je aj herečkou, modelkou a tvárou viacerých reklamných značiek. Sama veľmi často mení imidž, čím neustále určuje nové trendy (pre tamojšiu mládež je výraznou módnou ikonou), má aj kolekciu vlastných výrobkov od oblečenia po mobily.
Nielen marketing však zvláda na výbornú. Za svoju tvorbu získala hafo ocenení a zo strany ľudu ma toľko obdivu, že Kim Čong-il bledne závisťou. Médiá ju označujú ako „vládkyňu popu“. Od roku 1998 vydala 11 štúdiových albumov, ale „len“ 5 bestofiek. Vynahrádza si to však remixovými nahrávkami: na konte ich má 20. Známa je i nákladnými videoklipmi; medzi tridsiatimi historicky najdrahšími má až štvornásobné zastúpenie.
>> Ayumi Hamasaki - Ballad (youtube.com)
AKB48 (www)
Začnime šokom: to číslo v názve označuje počet členiek. Vážne. Je to na rekord, najmä ak vezmeme do úvahy, že všetko sú to len vokalistky. Keďže by sa nikdy nevošli na jedno pódium, sú rozdelené do troch tímov po 16 kusov a na rozdiel od kolegov vystupujú v divadle. Každú noc iná skupina - ich tvorba je akýsi stupeň medzi muzikálom a koncertom, avšak Japoncov to veľmi baví. Možno aj preto, že dievčatá majú od 15 do 24 rokov a obliekajú sa do upnutých školáckych uniforiem. A všetci vieme, že to v Krajine vychádzajúceho slnka muži veľmi obľubujú.
Ak by sme ich chceli k niečomu prirovnať, najviac by sa hodil asi americký fenomén Glee, aj keď AKB48 nie sú spojené so žiadnym seriálom a spievajú vlastnú tvorbu. Ťažko povedať, koľko im vlastne vyšlo albumov. Ak ich vezmeme ako celok, je ich len pár, lenže to by sme zabudli na to, že každý tím vydáva vlastne platne a navyše tvoria aj ako malé podskupinky (varoval som vás, že je to divočina). Od svojho vzniku v roku 2005 vydali asi 20 singlov.
>> AKB48 - Ponytail to Chouchou (youtube.com)
Dong Bang Shin Ki (www)
Známi aj ako DBSK, TVXQ, TVXQ!, TVfXQ, Tong Vfang Xien Qi, Dong Bang Shin Gi, Tōhōshinki. Pseudonymov viac než islamský terorista, no všetky znamenajú jedno - „Vzostupujúci bohovia východu“, len jazyk sa mení podľa daného teritória. Vlastne ak by sme chceli byť kompletní, pred vstupom do mainstreamu mali asi desať ďalších názvov, ale nebojte sa, nebudem vás mučiť ich vypisovaním. Stačí vedieť, že tento boyband má päť členov a pochádza z Južnej Kórey. Hodila by sa teda skôr škatuľka k-pop, ale záleží na tom? Skupina sa aj tak zameriava na japonské publikum a je tak jedným z mála nedomácich a úspešných interpretov.
Je povšimnutiahodné, že okrem tanečnej muziky spievajú chlapci pomerne často acapella, čo v našich končinách nie je veľmi obvyklé a už vonkoncom to nie je cesta k úspechu. Za sedem rokov existencie vydali osem albumov plus dve bestofky, zložili dokonca aj pieseň k filmu Resident Evil: Extinction, ktorou film v Japonsku promovali. Ruku na srdce: viete si predstaviť, že by podobný počin spravili napríklad Backstreet Boys?
>> Dong Bang Shin Ki - Toki o Tomete (youtube.com)
Kumi Koda (www)
…alebo Koda Kumi (v tomto nemajú jasno ani fanúšikovia) je najväčšou rivalkou spomínanej Ayumi. V konverzii do známejších mien si môžeme predstaviť Lady Gaga a CHristinu Aguileru - vyzerajú podobne, spievajú podobne, zarábajú podobne. Kumi má však dve výhody. Na rozdiel od Ayumi počuje na obe uši (Hamasaki pre čiastočnu hluchotu zvažuje koniec kariéry) a tiež sa výraznejšie snaží presadiť v zahraničí; nahrala dokonca aj singel s Fergie.
Pôvodom z muzikantskej rodiny, Koda od roku 2000 vydala 47 singlov, za ktoré pobrala množstvo ocenení. Taktiež vydala osem štúdiových albumov a päť výberoviek (stavím sa, že vás to už ani nešokuje). V poslednej dobe však jej kariéra prudko klesá; na príčine sú možno aj jej občasné kontroverzné vyhlásenia.
>> Kumi Koda - Can We Go Back (youtube.com)
B´z (www)
A na zaver si dajme trošku j-rocku. Ide o hard rockové duo, tvorbou blízke kapele Bon Jovi, ktoré privádza aj po dvadsiatich dvoch rokoch existencie japonské publikum do varu. Ich tvorba stojí na silných melódiách a výrazných refrénoch podporených zaujímavým hlasom Koshiho Inabu.
Skupina len v Japonsku predala 78 miliónov nosičov, 43 singlov po sebe dostala na jednotku rebríčka a na rovnaké mieste aj 23 albumov. Navyše ako prví hudobníci z Ázie dostali svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Zložili piesne k mnohým (nielen ázijským) seriálom a filmom - ich Love Phantom napríklad znie na konci titulkov k Aktom X namiesto kultovej hvízdajúcej paranoje od Marka Snowa. Úspešne koncertujú po celom svete.
>> B´z - My Lonely Town (youtube.com)
Ďalším obvyklým javom je už spomínaný jazyk. Ono nejde výhradne o japončinu, spieva sa skôr akousi „japličtinou“ či „anglončinou“, teda do materinského jazyka vsunutými anglickými frázami či pokrikmi. A to vyvolá ešte podivnejší pocit - v nesúvislom prúde slabík sem-tam prebleskne niečo známe, len aby to opäť ustúpilo exotike. Anglické sú často aj názvy piesní a albumov, hoci nie vždy gramaticky správne (Koda Kumi Driving Hit's). Veľmi vynaliezavá (čítaj dosť nepochopiteľná) je aj kapitalizácia písmen. Tá je buď absolútne náhodná, alebo mi jej pravidlá zostali utajené (napr. singel s názvom 24karats STAY GOLD). A na čom teda naši východní priatelia fičia? Čo je u nich naozaj BIG?
Exile (www)
Zo záplavy úspešných j-popových kapiel ťažko vyberať, ale 14-členný boyband túto pozíciu pokojne obháji. Len v Japonsku totiž predali cca. 20 miliónov nosičov. Chalani sa zo začiatku inšpirovali skupinou Boyz II Men, no čoskoro prešli na tanečnejšie veci. Pod názvom Exile pôsobia od roku 2001 a do troch rokov sa im podarilo dobyť japonský rebrík. Hoci majú všetci prísne tváre ako praví samuraji (teda aspoň na promo fotkách tak občas pôsobia), rýchlo si získali srdcia mladých aziatiek.
Na konte majú sedem radoviek a, ehm, sedem výberoviek. Nedávno sa im podarila zaujímavá vec - s maxisinglom Fantasy sa dostali na vrchol najpredávanejších svetových albumov. Je na ňom totiž deväť piesní a tým pádom sa kvalifikoval ako štandardná štúdiová nahrávka, i keď členovia ho vnímajú ako singel.
>> Exile - Victory (youtube.com)
Ayumi Hamasaki (www)
31-ročná speváčka s tvárou školáčky svojou predajnosťou zariadila, že Exile pri nej vyzerajú ako dedinská skupina. Cestu k magickej stovke miliónov predaných nosičov už prešla do polovice; a nezabúdajme prosím, že sa stále bavíme len o jednom štáte. Okrem spievania, písania textov a skladania je aj herečkou, modelkou a tvárou viacerých reklamných značiek. Sama veľmi často mení imidž, čím neustále určuje nové trendy (pre tamojšiu mládež je výraznou módnou ikonou), má aj kolekciu vlastných výrobkov od oblečenia po mobily.
Nielen marketing však zvláda na výbornú. Za svoju tvorbu získala hafo ocenení a zo strany ľudu ma toľko obdivu, že Kim Čong-il bledne závisťou. Médiá ju označujú ako „vládkyňu popu“. Od roku 1998 vydala 11 štúdiových albumov, ale „len“ 5 bestofiek. Vynahrádza si to však remixovými nahrávkami: na konte ich má 20. Známa je i nákladnými videoklipmi; medzi tridsiatimi historicky najdrahšími má až štvornásobné zastúpenie.
>> Ayumi Hamasaki - Ballad (youtube.com)
AKB48 (www)
Začnime šokom: to číslo v názve označuje počet členiek. Vážne. Je to na rekord, najmä ak vezmeme do úvahy, že všetko sú to len vokalistky. Keďže by sa nikdy nevošli na jedno pódium, sú rozdelené do troch tímov po 16 kusov a na rozdiel od kolegov vystupujú v divadle. Každú noc iná skupina - ich tvorba je akýsi stupeň medzi muzikálom a koncertom, avšak Japoncov to veľmi baví. Možno aj preto, že dievčatá majú od 15 do 24 rokov a obliekajú sa do upnutých školáckych uniforiem. A všetci vieme, že to v Krajine vychádzajúceho slnka muži veľmi obľubujú.
Ak by sme ich chceli k niečomu prirovnať, najviac by sa hodil asi americký fenomén Glee, aj keď AKB48 nie sú spojené so žiadnym seriálom a spievajú vlastnú tvorbu. Ťažko povedať, koľko im vlastne vyšlo albumov. Ak ich vezmeme ako celok, je ich len pár, lenže to by sme zabudli na to, že každý tím vydáva vlastne platne a navyše tvoria aj ako malé podskupinky (varoval som vás, že je to divočina). Od svojho vzniku v roku 2005 vydali asi 20 singlov.
>> AKB48 - Ponytail to Chouchou (youtube.com)
Dong Bang Shin Ki (www)
Známi aj ako DBSK, TVXQ, TVXQ!, TVfXQ, Tong Vfang Xien Qi, Dong Bang Shin Gi, Tōhōshinki. Pseudonymov viac než islamský terorista, no všetky znamenajú jedno - „Vzostupujúci bohovia východu“, len jazyk sa mení podľa daného teritória. Vlastne ak by sme chceli byť kompletní, pred vstupom do mainstreamu mali asi desať ďalších názvov, ale nebojte sa, nebudem vás mučiť ich vypisovaním. Stačí vedieť, že tento boyband má päť členov a pochádza z Južnej Kórey. Hodila by sa teda skôr škatuľka k-pop, ale záleží na tom? Skupina sa aj tak zameriava na japonské publikum a je tak jedným z mála nedomácich a úspešných interpretov.
Je povšimnutiahodné, že okrem tanečnej muziky spievajú chlapci pomerne často acapella, čo v našich končinách nie je veľmi obvyklé a už vonkoncom to nie je cesta k úspechu. Za sedem rokov existencie vydali osem albumov plus dve bestofky, zložili dokonca aj pieseň k filmu Resident Evil: Extinction, ktorou film v Japonsku promovali. Ruku na srdce: viete si predstaviť, že by podobný počin spravili napríklad Backstreet Boys?
>> Dong Bang Shin Ki - Toki o Tomete (youtube.com)
Kumi Koda (www)
…alebo Koda Kumi (v tomto nemajú jasno ani fanúšikovia) je najväčšou rivalkou spomínanej Ayumi. V konverzii do známejších mien si môžeme predstaviť Lady Gaga a CHristinu Aguileru - vyzerajú podobne, spievajú podobne, zarábajú podobne. Kumi má však dve výhody. Na rozdiel od Ayumi počuje na obe uši (Hamasaki pre čiastočnu hluchotu zvažuje koniec kariéry) a tiež sa výraznejšie snaží presadiť v zahraničí; nahrala dokonca aj singel s Fergie.
Pôvodom z muzikantskej rodiny, Koda od roku 2000 vydala 47 singlov, za ktoré pobrala množstvo ocenení. Taktiež vydala osem štúdiových albumov a päť výberoviek (stavím sa, že vás to už ani nešokuje). V poslednej dobe však jej kariéra prudko klesá; na príčine sú možno aj jej občasné kontroverzné vyhlásenia.
>> Kumi Koda - Can We Go Back (youtube.com)
B´z (www)
A na zaver si dajme trošku j-rocku. Ide o hard rockové duo, tvorbou blízke kapele Bon Jovi, ktoré privádza aj po dvadsiatich dvoch rokoch existencie japonské publikum do varu. Ich tvorba stojí na silných melódiách a výrazných refrénoch podporených zaujímavým hlasom Koshiho Inabu.
Skupina len v Japonsku predala 78 miliónov nosičov, 43 singlov po sebe dostala na jednotku rebríčka a na rovnaké mieste aj 23 albumov. Navyše ako prví hudobníci z Ázie dostali svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Zložili piesne k mnohým (nielen ázijským) seriálom a filmom - ich Love Phantom napríklad znie na konci titulkov k Aktom X namiesto kultovej hvízdajúcej paranoje od Marka Snowa. Úspešne koncertujú po celom svete.
>> B´z - My Lonely Town (youtube.com)
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Big-in-Japan~20~cervenec~2010/
