Konektor: Aká je portugalská hudba?
13.2.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika
Aká je portugalská hudba? Turistický sprievodca ponúkne na počúvanie tradičné portugalské fado, lokálnu verziu srdcervúcich šansónov. Metalista si spomenie Moonspell, potom prídu na myseľ Micro Audio Waves, The Gift či folkoví Long Way To Alaska. Pre záujemcov o precítené fado je tu napríklad Lula Pena, ponúkajúca vlastnú verziu tohto melancholického žánru, tancovačkové verklíky, ku ktorým melodickosť portugalského jazyka zvádza, predstavuje napríklad kapela Clã. Výhodou študijných pobytov v zahraničí je aj možnosť preniknúť hlbšie do kultúry danej krajiny. V tejto malej ukážke portugalskej scény teda spomeniem niekoľko portugalských hudobníkov, ktorí ma zaujali a vďaka zázraku internetu si ich ľahko môžete vypočuť aj bez cestovania.
Tiago Sousa (www / myspace)
Tiago je jednou z najaktívnejších postáv portugalskej alternatívnej hudby. Vo svojom internetovom vydavateľstve Merzbau vydával to najlepšie z portugalskej indie scény – okrem nižšie spomínaných Mariany Ricardo, Frango a Noiserv aj napríklad folkového B Fachada či experimentátorov Osso. Vydavateľstvo pred dvoma rokmi ukončilo svoju činnosť, keďže podľa Tiaga splnilo svoj účel. On sám kráča pomerne inou hudobnou cestou než projekty, ktoré vydával. Inšpirovaný beatnikmi, myšlienkami H.D. Thoreaua a východnými filozofiami, opustil štúdium jazzovej gitary a dnes sa venuje skladaniu súčasnej klasickej hudby. Jeho skladby evokujú impresionizmus Debussyho, no ich jedinečná emotívnosť je prístupná aj ušiam, ktoré nepatria medzi zvyčajných obdivovateľov klasickej hudby. Meditatívne skladby vedie Tiagov klavír, niekedy doplnený bicími, klarinetom či tibetskými misami. Tiago momentálne pripravuje nový album s názvom Walden Pond’s Monk, jeho predchádzajúcu nahrávku Insónia si môžete zadarmo stiahnuť tu .
Nick Nicotine & His Mystical Orchestra (myspace)
Nick Nicotine je multi inštrumentalista, organizátor festivalu Barreiro Rocks a predovšetkým showman. Tvorba jeho kapely je silne inšpirovaná zlatými šesťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi, nasiaknutá bluesom a psychedeliou. Áno, nejedná sa o nič, čo by sme už nepočuli, no Nickova charizma a hlas unesie všetku teatrálnosť nostalgie, napriek tomu, že jeho veľké vlasy a gestá ešte dopĺňa pálenie vonných tyčiniek a vypchaté zvieratá na koncerte. Vyvolávanie ducha Jima Morrisona, ktoré evokuje excentrický image kapely sa však našťastie nekoná. Nicotinova fascinácia érou hippies prináša výsledok predovšetkým v podobe príjemného rocku, najnovšie na čerstvom albume Open Water.
Noiserv (www / myspace)
Noiserv na počudovanie nemá nič spoločné s noisom či vôbec hlukom, práve naopak. Pesničky Davida Santosa, ktorý pod týmto menom vystupuje od roku 2005, sú zväčša tvorené len jeho hlasom a akustickou gitarou. V jednoduchosti je krása tentoraz určite platí a Noiserv patrí k tomu lepšiemu, čo označenie indie ponúka. Príjemne melancholické pesničky vlastnej tvorby strieda s podobne melancholickými covermi, až sa človek čuduje, kde sa to v tom obyvateľovi večne slnečného Portugalska berie. Jeho debutový album One Hundred Miles from Thoughtlessness bol prijatý nadmieru pozitívne, kritika i poslucháči ho zaradili medzi najlepšie nahrávky roku 2008. Zatiaľ posledné Noiservove EP A day in the day of the days, ktoré vyšlo v lete 2010, si môžete stiahnuť na tejto adrese http://optimusdiscos.com/discos/a-day-in-day-of-the-days.
Mariana Ricardo (myspace)
Tvorba Mariany Ricardo je veľmi dievčenská, napriek tomu, že Mariana už mala tridsať. Ukulele, nežný hlas a úprimné, na nič sa nehrajúce piesne svojou odzbrojujúcou krehkosťou očaria na prvé vypočutie. Príbehy o vzťahoch, starom otcovi či hudobných vzoroch, sú intenzívne práve svojou jednoduchosťou, pripomínajúc SoKo či Cat Power.
Mariana je bývalou členkou kapely Pinhead Society, ktorá v 90.rokoch v Portugalsku spôsobila senzáciu. Hudobne dokonalý extrakt atmosféry 90. rokov, patrili k najzaujímavejším a najaktuálnejším kapelám na scéne. Marianin hlas v týchto piesňach znel drsnejšie, asi tak ako by znela Courtney Love, keby prestala fajčiť. Pinhead Society však bohužiaľ vyprodukovali len jeden album a vzápätí sa rozpadli, no ich nahrávky sú aj dnes dobrým materiálom pre všetkých priaznivcov indie. Samotná Mariana akoby mala dosť temna a rebélie svojej domovskej kapely, vo svojej sólovej tvorbe sa vyzliekla zo všetkých rockerských póz a ponúka nám „len“ svoju každodennosť. Takmer nahé pesničky sú postavené na jej hlase, doplnenom ukulele a občasnými bicími či basou. Ako sama spieva trying to keep it as simple as can be môže byť niekedy hlúpe či nudné, v Marianinom prípade to však rozhodne neplatí. Jej živé EP si môžete stiahnuť na tejto adrese.
Cangarra (myspace)
Cangarra je kapela Cláudia Fernandesa a Ricarda Martinsa. Títo dvaja Lisabonci sa spojili v projekte, ktorý opisujú ako free spirit jam, no pre bližšiu predstavu je vhodnejšia dnes tak obľúbená škatuľka post rock. Plochy zvuku linúce sa z gitary a bicích zalievajú uši podobne ako vlny portugalské pláže a človek sa im podobne ľahko poddá. Cangarra tento rok plánuje vydať debutový album, k dispozícii sú zatiaľ videá skupiny hrajúcej na verejných priestranstvách, akoby tak demonštrujúc oslobodzujúcu terapiu hlukom.
Frango (myspace)
Frango je portugalské slovo pre kohúta, ktorý je spätý so starou národnou legendou a je teda všadeprítomným turistickým motívom. Frango, ktoré tvoria Rui Damasus a Victor Lopez, je svojím výskytom vzácnejšie. Experimentálny rock, prirovnávaný k Black Dice, Sonic Youth či tvorbe Glenna Branca, patrí k tomu najlepšiemu, čo portugalská inštrumentálna scéna vyprodukovala. S pôvodným tretím členom, basgitaristom Jorge Martinezem debutovali albumom Test Tube a po personálnych zmenách vydali v roku 2007 album Nada Miles. Zvuky tvorené dialógom bicích a gitary svojimi vrstvami miestami zachádzajú až k drone či dubu a poskytujú intenzívny zážitok. Bez zväzovania sa hudobnými žánrami, Rui a Victor vytvárajú miesto, v ktorom prestáva existovať okolitý svet a poslucháč sa len nechá niesť zvukom, ďalej a hlbšie, než sa zvykne pri ošúchanom označení post rock.
Tiago Sousa (www / myspace)
Tiago je jednou z najaktívnejších postáv portugalskej alternatívnej hudby. Vo svojom internetovom vydavateľstve Merzbau vydával to najlepšie z portugalskej indie scény – okrem nižšie spomínaných Mariany Ricardo, Frango a Noiserv aj napríklad folkového B Fachada či experimentátorov Osso. Vydavateľstvo pred dvoma rokmi ukončilo svoju činnosť, keďže podľa Tiaga splnilo svoj účel. On sám kráča pomerne inou hudobnou cestou než projekty, ktoré vydával. Inšpirovaný beatnikmi, myšlienkami H.D. Thoreaua a východnými filozofiami, opustil štúdium jazzovej gitary a dnes sa venuje skladaniu súčasnej klasickej hudby. Jeho skladby evokujú impresionizmus Debussyho, no ich jedinečná emotívnosť je prístupná aj ušiam, ktoré nepatria medzi zvyčajných obdivovateľov klasickej hudby. Meditatívne skladby vedie Tiagov klavír, niekedy doplnený bicími, klarinetom či tibetskými misami. Tiago momentálne pripravuje nový album s názvom Walden Pond’s Monk, jeho predchádzajúcu nahrávku Insónia si môžete zadarmo stiahnuť tu .
Nick Nicotine & His Mystical Orchestra (myspace)
Nick Nicotine je multi inštrumentalista, organizátor festivalu Barreiro Rocks a predovšetkým showman. Tvorba jeho kapely je silne inšpirovaná zlatými šesťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi, nasiaknutá bluesom a psychedeliou. Áno, nejedná sa o nič, čo by sme už nepočuli, no Nickova charizma a hlas unesie všetku teatrálnosť nostalgie, napriek tomu, že jeho veľké vlasy a gestá ešte dopĺňa pálenie vonných tyčiniek a vypchaté zvieratá na koncerte. Vyvolávanie ducha Jima Morrisona, ktoré evokuje excentrický image kapely sa však našťastie nekoná. Nicotinova fascinácia érou hippies prináša výsledok predovšetkým v podobe príjemného rocku, najnovšie na čerstvom albume Open Water.
Noiserv (www / myspace)
Noiserv na počudovanie nemá nič spoločné s noisom či vôbec hlukom, práve naopak. Pesničky Davida Santosa, ktorý pod týmto menom vystupuje od roku 2005, sú zväčša tvorené len jeho hlasom a akustickou gitarou. V jednoduchosti je krása tentoraz určite platí a Noiserv patrí k tomu lepšiemu, čo označenie indie ponúka. Príjemne melancholické pesničky vlastnej tvorby strieda s podobne melancholickými covermi, až sa človek čuduje, kde sa to v tom obyvateľovi večne slnečného Portugalska berie. Jeho debutový album One Hundred Miles from Thoughtlessness bol prijatý nadmieru pozitívne, kritika i poslucháči ho zaradili medzi najlepšie nahrávky roku 2008. Zatiaľ posledné Noiservove EP A day in the day of the days, ktoré vyšlo v lete 2010, si môžete stiahnuť na tejto adrese http://optimusdiscos.com/discos/a-day-in-day-of-the-days.
Mariana Ricardo (myspace)
Tvorba Mariany Ricardo je veľmi dievčenská, napriek tomu, že Mariana už mala tridsať. Ukulele, nežný hlas a úprimné, na nič sa nehrajúce piesne svojou odzbrojujúcou krehkosťou očaria na prvé vypočutie. Príbehy o vzťahoch, starom otcovi či hudobných vzoroch, sú intenzívne práve svojou jednoduchosťou, pripomínajúc SoKo či Cat Power.
Mariana je bývalou členkou kapely Pinhead Society, ktorá v 90.rokoch v Portugalsku spôsobila senzáciu. Hudobne dokonalý extrakt atmosféry 90. rokov, patrili k najzaujímavejším a najaktuálnejším kapelám na scéne. Marianin hlas v týchto piesňach znel drsnejšie, asi tak ako by znela Courtney Love, keby prestala fajčiť. Pinhead Society však bohužiaľ vyprodukovali len jeden album a vzápätí sa rozpadli, no ich nahrávky sú aj dnes dobrým materiálom pre všetkých priaznivcov indie. Samotná Mariana akoby mala dosť temna a rebélie svojej domovskej kapely, vo svojej sólovej tvorbe sa vyzliekla zo všetkých rockerských póz a ponúka nám „len“ svoju každodennosť. Takmer nahé pesničky sú postavené na jej hlase, doplnenom ukulele a občasnými bicími či basou. Ako sama spieva trying to keep it as simple as can be môže byť niekedy hlúpe či nudné, v Marianinom prípade to však rozhodne neplatí. Jej živé EP si môžete stiahnuť na tejto adrese.
Cangarra (myspace)
Cangarra je kapela Cláudia Fernandesa a Ricarda Martinsa. Títo dvaja Lisabonci sa spojili v projekte, ktorý opisujú ako free spirit jam, no pre bližšiu predstavu je vhodnejšia dnes tak obľúbená škatuľka post rock. Plochy zvuku linúce sa z gitary a bicích zalievajú uši podobne ako vlny portugalské pláže a človek sa im podobne ľahko poddá. Cangarra tento rok plánuje vydať debutový album, k dispozícii sú zatiaľ videá skupiny hrajúcej na verejných priestranstvách, akoby tak demonštrujúc oslobodzujúcu terapiu hlukom.
Frango (myspace)
Frango je portugalské slovo pre kohúta, ktorý je spätý so starou národnou legendou a je teda všadeprítomným turistickým motívom. Frango, ktoré tvoria Rui Damasus a Victor Lopez, je svojím výskytom vzácnejšie. Experimentálny rock, prirovnávaný k Black Dice, Sonic Youth či tvorbe Glenna Branca, patrí k tomu najlepšiemu, čo portugalská inštrumentálna scéna vyprodukovala. S pôvodným tretím členom, basgitaristom Jorge Martinezem debutovali albumom Test Tube a po personálnych zmenách vydali v roku 2007 album Nada Miles. Zvuky tvorené dialógom bicích a gitary svojimi vrstvami miestami zachádzajú až k drone či dubu a poskytujú intenzívny zážitok. Bez zväzovania sa hudobnými žánrami, Rui a Victor vytvárajú miesto, v ktorom prestáva existovať okolitý svet a poslucháč sa len nechá niesť zvukom, ďalej a hlbšie, než sa zvykne pri ošúchanom označení post rock.
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Aka-je-Portugalska-hudba~13~unor~2011/
