14.1.2009 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika
 fotogalerie Po Bratislave sa slovenskí punkrockeri z Iné Kafe rozhodli naposledy zahrať aj pred českým publikom. Koncertom 31.januára v pražskej Incheba aréne dajú definitívnu bodku kapele a naposledy sa rozlúčia s fanúšikmi. O tom, čo ich viedlo k usporiadaniu ešte jedného záverečného koncertu, či ako vyzerá ich život teraz som sa porozprával so spevákom Vratkom a bubeníkom Dodom

Prvá otázka, čo vás viedlo k návratu? Žiadosti fanúšikov, alebo to bolo skôr vaša túžba zase sa spolu postaviť sa na pódium?
Vratko: Bola to viac menej taká reakcia nato, že po dvoch rokoch od ukončenia kapely sme dostávali správy, chodili na maily fanúšikov, vznikali rôzne diskusné fóra. V podstate nás milo prekvapilo to, že ten záujem o Iné Kafe u ľudí stále je a že aj napriek definovaniu jasného konca kapely. Nejak v máji, čo bolo dva roky a niečo po ukončení kapely, sme si povedali, že vyskúšame urobiť koncert v Bratislave. Keďže ten koncert dopadol výborne a množstvo ľudí nám potom ešte písalo, že nemohli na koncert prísť, boli maturity, nevedeli o tom, povedali sme si, že skúsime Prahu. Dáme vedieť tri mesiace dopredu a ten kto chce naozaj Iné Kafe vidieť má teraz šancu.

Ten koncert v Bratislave mal formu malého minifestivalu, ostatné kapely ste vyberali a pozývali vy?
Vratko: Áno, bolo to na nás. Zhodou priaznivých okolnosti sa nám podarilo aj umožniť ľudom vstup zadarmo, keďže sme zohnali sponzora. Úplne celá dramaturgia toho celého koncertu bola na nás a tie kapely, ktoré tam hrali, sme si pozvali my sami.

Ja som bol trochu prekvapený práve tou skladbou kapiel.
Vratko: Schválne sme to spravili tak, aby to zabralo viac štýlov, aby to nebol iba nejaký monotónny fesťák.

Ako to vyzeralo na skúškach, keď ste sa dali po takom čase znova dokopy? Koľko trvalo kým ste sa znova zohrali?
Vratko: Tým, že sa vlastne poznáme, sme kamaráti, tak sme presne vedeli do čoho ideme. Vypočuli sme si pesničky, pre niektoré sme si museli znovu pozrieť akordy. V podstate sme nejaké dva týždne pred koncertom začali cvičiť, týždeň pred tým ešte došiel Forus z Anglicka.
Dodo: Podľa mňa to išlo rýchlo, najmä kvôli tomu, že v tej skúšobni bola plieseň. Chceli sme byť odtiaľ čo najskôr preč..:)
Vratko: Tá skúšobňa bola v podzemí firmy, ktorá vyrába kyslé ryby a práve nad tou skúšobňou je bazén s tými rybami, kde sú naložené. Odtiaľ kvapkala tá kyslota, bolo to hrozné.

Čomu sa venujete momentálne teraz, keď už nefungujete ako kapela?
Vratko: Ja som dokončil leteckú školu, začal som lietať v jednej malej aerolinke. Forus má v podstate školu pred dokončením, pracuje a študuje v Londýne. Študuje taký, nazval by som vyšší level kuchárskeho umenia, dostane licenciu, takže sa potom určite niekde uchytí. A chalani obaja majú vlastnú civilnú prácu a ešte majú navyše kapelu Plus Mínus, s ktorou hrajú a vyvíjajú sa svojim smerom. To sú v podstate naše záležitosti mimo Iné Kafe.

Aká je práca pilota? Nie je to nudnejšie ako život hudobníka?
Vratko: Je to o 180 stupňov iná práca. Ale čím dlhšie som tam, čo je v podstate ešte kratučko, zisťujem, že je tam veľmi veľa paralel, ktoré sú rovnaké. Aj napriek tomu že letectvo je exaktná záležitosť, takisto tam treba veľakrát improvizovať, keď sa dejú počas letu nejaké neštandardné situácie. Človek sa musí vynájsť a musí to vedieť nejako zvládnuť. Neexistuje tam šablóna, treba sa tomu odovzdať takisto ako tej muzike. Takže na jednej strane je to úplný rozdiel, ale na druhej to má veľa vecí podobných.

Neláka ťa to ešte niekedy písať nové pesničky?
Vratko: Občas niečo napíšem a dám do šuplíka. Čo s tým bude nikto nevie. Každopádne sú tam pesničky v takom „kafáckom“ štýle a sú tam veci, ktoré by sa hodili aj do nejakého iného projektu.
Ale ako nie je to ešte na nejaký album. Sú to veci, ktoré som napísal medzi skúškami alebo keď som mal všetkého plnú hlavu a bolo príjemné zobrať do ruky gitaru a len tak si zahrať. Niečo, čo sa mi páčilo som hodil na papier, nahral si a odložil.

Nezapáčilo sa vám teraz znovu to spoločne hranie, nenutká vás to natočiť nový materiál?
Vratko: Máme v skúšobni počítač, je možnosť si tam natočiť v podstate čokoľvek. Už sme aj ohlásili, že na koncerte v Prahe bude mať premiéru nový song, ktorý bude aj na bestofke. Je to jedna z tých veci z toho šuplíku a predstavíme ju na tom pražskom koncerte. Chceme aby ten koncert bol dlhší ako v Bratislave, playlist bude mať hodinu a pol a bude jedna predkapela.

Do ktorého obdobia produkcie Iné Kafe spadá tá pesnička štýlom?
Vratko: Tá skladba je úplne nová, vznikla tak pol roka, rok dozadu. Je to taká klasická „kafácka“ vec, stredný rytmus, zaradil by som ju do obdobia od Čumila až do Bez udania dôvodu.

Koncert bol presťahovaný z Folimanky do Malej športovej haly, čakali ste taký veľký záujem?
Vratko: V Bratislave bolo zhruba štyri až päť tisíc ľudí. Iná vec je, že to bolo zadarmo a v prostredí internátov. Toto bol taký skutočný test fanúšikov, že koľko ich príde. Bolo to prekvapenie, do tej Folimanky, kde je tak dvetisíc, dvetisíc päťsto miest, sme išli s takou malou dušičkou. Za mesiac sa to ale vypredalo, tak sme to presunuli do Incheba arény. Tá má dvojnásobnú kapacitu a v predaji sú už len posledné lístky. Je to absolútna mobilizácia našich fans.

Iné Kafe sa svojho času zviezlo na vlne neopunku z Ameriky. Ako vnímate túto scénu teraz? Green Day vydali koncepčný album American Idiot, The Offspring akoby kopírujú sami seba.
Vratko: Green Day a The Offspring sú kapely, ktoré pre nás jednoznačne definovali novú éru punkrocku, majú veľký podiel na našom hudobnom smerovaní, hlavne v začiatkoch. American Idiot je podla mňa výborný album, tak ako v podstate každý jeden od Green Day. Koncert v Prahe k nemu bol jedným z mojich najlepších koncertov, čo som osobne videl, strašne sa mi páčil. A Offspring, je v podstate pravda, že možno vykrádajú sami seba, ale každopádne spevák je pilot a to je príjemné.:).

Aký je váš pohľad na súčasnú hudobnú scénu scénu, čo sa týka punk-rocku, vznik emo, screamo štýlov a pod.
Dodo: Mne sa napríklad tieto emo kapely páčia, i keď sa nestotožňujem s tým štýlom, že ľudia to až moc prežívajú. Nepáči sa mi, že deti majú trinásť rokov a sú v depresiách, keď budú mať tridsať tak vtedy môžu plakať nad životom, ale nie v trinástich. Niektoré tie kapely s tou nálepkou „emo“ ma fakt bavia, ako napríklad Funeral for a friend.
Vratko: Ja si myslím, že každý jeden hudobný štýl je čím dlhšie na scéne, či je to metal, punk-rock, hip hop, tým viac sa rozvíja viacerými smermi. A tieto ďalšie smery sa ľuďom môžu páčiť, ale aj nemusia. Ak sa to niekomu páči je to ok. Ja neriešim či to je emo, ja ani neviem čo to emo vôbec je, že si niekto reže žily? Buď sa mi ta kapela páči alebo nie, a neriešim či je komerčná, nekomerčná, emo, alebo screamo.

Na Slovensku ste boli, ak nepočítam chvíľkový mediálny záujem o Horkýže slíže, jedinou skupinou svojho typu, ktorej sa podarilo komerčne sa presadiť spomedzi kapiel hrajúcich slovenský poprock. Čím to podľa vás bolo?
Vratko: Áno, sme radi. My sme sa ľuďom snažili ponúknuť alternatívu k tomu, čo v tých hitparádach bolo. Dosť ľudí nám to zazlievalo, že ako „punkáči“ sme boli v televízii. Ale to sú kecy, ktoré neriešim. Mne vždy išlo o to a vždy ma sralo to, že som si pozrel hitparádu a boli tam sračky, popové hviezdy typu Britney. Mne osobne by sa páčilo, keby tam boli kapely podľa môjho gusta. Je smutné, že ľudia to vnímajú opačne ako ja, prečo sa do sračkovej hitparády sere punková kapela, keď punková kapela tam nepatri. Ja by som to otočil naopak, prečo nemáme hitparádu, kde sú kapely, ktoré majú ľudia fakt radi, prečo tam nie sú rockové kapely a prečo sa tam serú sračky ako Britney Spears? Ľudia to takto nechápu, ale to je už ich problém. Toto je náš pohľad na vec a vždy nám išlo o to nakopať prdel tým sračkám, aby sme práve my vykopli tú Britney a jej podobných z tej hitparády.

Takže s nálepkou, že ste komerční, ktorú vám mnohí dávali nesúhlasíte.
Vratko: Komerční. Je otázne, čo je komerčné. To väčšinou tvrdia kadejakí poloradikálni ľavičiari, ktorí jedným dychom kecajú aj proti vojne a podobne a ich rozhľad o svete je niekde od svojho vchodu po najbližšiu krčmu. Neuvedomujú si popritom, že si kupujú chlieb tak isto, ako každý ostatný, pijú pivo, za ktoré platia DPH a štát potom to DPH posiela na vojakov do Afganistanu. Takže si ani neuvedomujú, že tú vojnu priamo podporujú. Takže je ťažko povedať, čo je v dnešnej dobe komerčné a správne. Podla mňa, ak kapela prezentuje svoju muziku v hitparádach, ak ju prezentuje videoklipmi, chodí na rozhovory do medií, je viditeľná a prezentuje sa ako kapela, tak je to ok. Akonáhle kapela začne riešiť veci, ktoré sa netýkajú muziky, napríklad že zbierajte žetóny, vrchnáky od jogurtov, zozbierajte členov Iné Kafe a vyhrajte mercedes, to už s hudbou nesúvisí. Tam by som povedal, že je tá skutočná komercia. Ale ak ja robím muziku a chcem ju dostať k ľuďom hudobnými kanálmi, tak si myslím že je to ok.

Ako sa pozeráte nato, že za ten čas fanúšikovia dospeli a teraz na váš koncert prídu tí istí ľudia, ale už o dve, tri hlavy vyšší.
Vratko: Je to milé, že tí ľudia, ktorí si nás obľúbili v rannom detstve prídu aj teraz. Je to fajn vedieť, že tá kapela im asi prirástla k srdcu natoľko, že sa prídu jednoducho na ňu pozrieť. Prídu z východného Slovenska, z Prahy, dokonca ide mikrobus zo Srbska. Je to pre nás česť, že tí ľudia na nás nezabudli, že písali na internete, bojovali zato, aby tá kapela ešte raz zahrala. A čo je zaujímavejšie je že aj tí, ktorí majú dnes pätnásť rokov a keď sme vydali posledný album mali desať, tak aj napriek tomu, že neexistujeme si našli cestu k tej kapele. Aj keď ju nikdy nevideli v telke, v rádiu, ale hlásia sa k tej našej muzike. To je to, čo mi pripadá pozoruhodné a pozitívne.

Po konci Iné Kafe si sa dal na producentskú dráhu, podieľal si sa na albume speváčky Anawi. Ten moc neprerazil, vieš príčiny? Ešte sa angažuješ ako producent, alebo máš takéto ambície?
Vratko: Nie, nie. Ja som hneď ako Iné Kafe skončilo, upriamil svoju pozornosť na leteckú školu. Anawi bol taký príjemný projekt, kde som tri mesiace strávil na chalupe, skladal som pesničky, Anawi tam občas prišla, odovzdal som jej demáče, ona si to pozrela a nejak sme to zladili. Potom sme si dohodli termín do štúdia a urobili sme príjemný popový album. Ja osobne si za tým albumom stojím. Je to už potom na tej ďalšej spolupráci, ako si ten interpret urobí meno. Mne trošku vadilo, že si Ivana nesplnila tie mediálne povinnosti, ktoré splniť mohla. Podľa mňa nevyčerpala dostatočne mediálny priestor na prezentáciu svojho albumu, mali podľa mňa viac hrať a viac sa prezentovať. Ale bola to príjemná skúsenosť.

Takže takéto ambície už nemáš?
Vratko: Hlavne na to nemám čas (smiech).

Iné Kafe sa svojho času rozpadli, vznikla nová zostava. Ako by ste sa s odstupom času k tomu vyjadrili?
Dodo: Nie je sa k čomu vyjadriť. Rozišli sme sa, rok a pol sme sa nebavili, potom sme si zavolali, vydiskutovali to a znovu sme sa zbavili. Takže v pohode.
Vratko: Najlepšie vyjadrenie je to, že dneska tu stojíme spolu na jednom pódiu.

Ku koncu ste veľa koncertovali aj v Česku, čím to podla vás bolo, že ste prerazili aj tu? Mnohým kapelám zo Slovenska sa to nepodarilo?
Vratko: Ťažko povedať, ono keby bol taký elixír, žeby som vedel čím osloviť. Neviem. Asi tým, že výsledkom nášho snaženia bola muzika, ktorá sa tým ľuďom skutočne páčila.

Ktorý album Iné Kafe je tvoj najobľúbenejší?
Vratko: Ťažko povedať. Každý je iný, prvý album Vitaj je prvý a vždy zostane prvým, druhý album Čumil bol vydaný u veľkého vydavateľa, čo bol pre nás obrovský skok. Ten ďalší Je tu niekto bol jednoznačne najhitovejší, Príbeh bol najmäkší a zvukovo asi najdotiahnutejší. A Bez udania dôvodu je album, ktorý je nasraný a najviac tvrdý. Asi všetko dokopy.

Plus Mínus vyšiel posledný album v roku 2006. Čo sa deje s kapelou teraz?
Dodo: Fungujeme. Momentálne robíme nové veci, sme zavretí v skúšobni. Kvôli tomu sme zrušili aj koncerty. Teraz sa ale hlavne sústredíme na tento pražský koncert, neviem či vyjde niečo nové tento rok, podľa toho ako to bude vyzerať.

Na záver. Ako sa správne píše Iné Kafe?
Vratko: Iné Kafe, alebo inekafe.
Dodo: Ja by som chcel povedať, že nám to je jedno.


Foto: