19.11.2010 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika Gwerkova je projekt troch mladých ľudí z juhu Slovenska. Jeho korene siahajú do panelákovej šede bratislavského sídliska Petržalka, kde Gaspi a Zsuzsi v prenajatom byte na ulici A.I. Gwerkovej začali tvoriť prvé spoločné pesničky. Odvtedy prešli vývojom cez folkové pesničky a pop až k dnešnému atmosférickému ambientu. Po rožšírení kapely o tretieho člena Janiho, Gwerkova vydala svoje debutové EP 6 Ears cez internetové vydavateľstvo ExitLabel. Štyri pesničky a jeden self-remix si môžete zadarmo stiahnuť.

Príbehy ich pesničiek sa odvíjajú pomaly, dávajú si načas a celkom nebadane sa svojím mäkkým hlasom dostávajú pod kožu. Nie je to hudba, ktorá ohluší, no o to intenzívnejšie vás vtiahne do hutnej atmosféry, ktorú Gwerkova svojimi šiestimi ušami počuje a šiestimi rukami podáva ďalej.  

Gwerkova je pomerne zvláštne meno, viete niečo o jeho pôvode?  Kto je A.I.Gwerková?

Gaspi: Je to ulica v Petržalke.
Zsuzsi: A.I. Gwerková bola prekladateľkou, hoci my sme si mysleli, že bola minimálne astronautka, alebo nejaká baba, ktorá bojovala za ženské práva. V podstate je to jedno, pretože pre nás má väčší význam ako ulica, kde sme spolu bývali a tvorili.

Petržalka je zvyčajne inšpiračným zdrojom hip hopu. Čo inšpiruje vás?

Gaspi a Jani : Betón.
Zsuzsi: To čo vidíme, čo cítime, čo prežívame... a to už dávno nie v Petržalke.

Ako vznikajú  vaše pesničky, ako vyzerá váš tvorivý proces?

Zsuzsi: Z 99% má Jani už prichystaný hudobný podklad a my sa necháme inšpirovať. Väčšinou robíme improvizačky, hudbu na prvý pocit. A každý robí to svoje, Gaspi sa stará o spev, Jani má na konte zvuk a podklady, a ja gitaru.

Kto je autorom textov? Prečo ste si vybrali angličtinu?

Gaspi:  Ja píšem texty a po anglicky. Z rodinných dôvodov. Vážne.

Ako ste sa dostali k hraniu hudby?

Zsuzsi: Ja si myslím, že každý z nás má už svoju minulosť, ja s Gaspi sme skoro pred desiatimi rokmi začali spolu hrať v jednej metal hardcoreovej kapele s názvom The Amazons. A Jani pred dvoma rokmi začal pracovať  s hudobným hardwareom.

Ako by ste opísali svoju hudbu niekomu, kto vás ešte nikdy nepočul?

Jani: Vynechajme disco a pop… a všetko ostatné môže byť.
Gaspi:  Space echo.
Zsuzsi:  Plus pivnica hardware.

Vaša kapela prešla viacerými žánrovými zmenami, pôsobili ste aj ako dievčenské duo, ako vy vnímate svoj vývoj?

Gaspi a Zsuzsi: Už máme k dispozícii šesť uší. Tvorba pesničiek sa stala príchodom Janiho výrazne rýchlejšou ako predtým. Teraz sme však  viac závislí na elektronike. Jani nám otvoril dvere do doteraz nepoznaných priestorov hudby.
Zsuzsi: Jani je podobná povaha v hudbe ako my. Proste sa nesere a vďaka tomu si rozumieme.

Kapely, ktoré väčšinovo tvoria osoby ženského pohlavia sú pomerne vzácne. Ako vnímate, že je v našich končinách tak málo dievčenských kapiel, ale každý druhý chlapec má v ruke gitaru?

Zsuzsi: Žeby to bola ešte stále tendencia? Podľa mňa v dnešnom svete si už každý môže robiť to, čo chce. Možno, že baby sa zaujímajú o iné veci, ale možné je aj to, že nemajú odvahu chytiť si do ruky gitaru alebo hocijaký iný inštrument, postaviť sa pred obecenstvo a zahrať si vlastné pesničky. Neviem, inak mi nevadí, že je viac chlapov na scéne. Hudba pre mňa je nezávislá od pohlavia.
Gaspi: Podľa mňa ich je na scéne dosť.

Okrem Gwerkovej pôsobíte aj v iných projektoch. Čo viedlo k potrebe venovať sa ďalšej kapele?

Gaspi: Nič ma neviedlo, to proste prišlo samé.
Jani: Ja som v podstate dostal ponuku od Gaspi a Zsuzsi a nemohol som na to povedať nie. Prinútili ma! Nemal som na výber.
Zsuzsi: Pre mňa to nie je potreba ako taká. Hudba je spôsob vyjadrovania sa. Proste niečo, čo je v tebe. A nemusí to byť len jeden jediný štýl, práve naopak. Mne ide o to, aby som sa mohla lepšie poznať, to svoje vnútorné ja, a spolupracovať s ľuďmi, ktorých mám rada.

Práve vám vyšlo debutové EP, čo pre vás znamená?

Zsuzsi:  Je to jedna stopa o našom poslednom období, pesničky o tom, čo sa s nami stalo, ako sme sa cítili v tom momente, keď sme ich napísali.
Gaspi: Je to naše dieťa, s dvoma matkami a s jedným otcom.
Jani: Milujeme ho! EP je len štartovačkou albumu, na čo sa chystáme práve teraz. A chceli sme sa ním aj trochu zviditeľniť a pozdraviť sa.

Myslíte si, že je v dnešnej downloadovej dobe dôležité vydávať albumy, CD-čka, platne? Aká forma dodávania hudby poslucháčom je vám najbližšia?

Jani: Jednoznačne analógová forma dodávania hudby. Ja by som najradšej vydával na real-to-real (tape), alebo na kazete, digitálne vôbec nie.
Gaspi: Samozrejme, nie je o čom. Dúfam, že aj my dospejeme k tejto forme vydávania hudby.

Pochádzate z Dunajskej Stredy, kde klub NFG pomerne výrazne rozhýbava slovenskú kultúrnu scénu. Ako vidíte záujem o alternatívnu hudbu a kultúru v menšom meste a vôbec na Slovensku?

Jani:  Ja som z Veľkých Dvorníkov a myslím si, že o alternatívnu hudbu je tu na Slovensku stále malý záujem. Možno je to tým, že ľudia nechápu jej podstatu.
Zsuzsi:  Klubový život u nás funguje dobre, jednoznačne je o to veľký záujem, no čo sa týka alternatívnej hudby, musím súhlasiť s Janim. Mne sa tiež zdá, že toho záujmu nie je dosť.

Ako vidíte svoju budúcnosť? Prosté promo, vizionárske predpovede, zbožné  želania?

Zsuzsi: Ja vidím našu budúcnosť na deviatom prstenci Jupitera, kde v harmonickom spolunažívaní s UFO kolóniou zariaďujeme našu skúšobňu. (smiech)
Gaspi: Aj ja...
Jani: Ja nie. (smiech)