Flash-view: Royko Passage
30.5.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika
Bratislavská kapela Royko Passage, nesúca názov po jednej z pasáží hlavného mesta, svoj alternatívny rock hrá od roku 2004. Presťahovanie sa zakladajúcich členov, bratov Dávida a Mateja Striežencových, do Londýna však na čas pozastavilo sľubne sa rozvíjajúce aktivity kapely. Dnes bratia spolu s bubeníkom Šimonom Matrkom (ex-Moustache) prichádzajú s debutovým albumom 4 Real, ktorý si môžete na webstránke kapely zdarma stiahnuť. O novej podobe kapely, tajnom harmonograme i prvých odohraných koncertoch nám porozprával gitarista Dávid Strieženec.
Aké kroky viedli k znovuobnoveniu Royko Passage?
V prvom rade to bol koncert odohraný v decembri 2010 v dunajskostredskom NFG klube. Po koncerte sme zistili, že nás to ešte stále napĺňa, a že tie pesničky sú kvalitné, bola by škoda ich len tak nechať. Takže najprv bola len myšlienka nahratia albumu.
Čím je vaša súčasná kapela odlišná od jej prvého pôsobenia v rokoch 2004-2006?
Hlavne skúsenosťami. Všetci traja sme zrelší, za tie roky sme vyskúšali veľa iných vecí, hrali sme v úplne iných kapelách. Hudobne sme sa rozhodli, že Maťo sa bude venovať len spevu, a že budeme mať ďalšieho člena na basgitare a na gitare, takže sme na nedávnom miniturné vystupovali piati. Vzťahy sa veľmi nezmenili, len si ich viac vážime. Hlavná ambícia bola dokončiť spomínaný album, koncerty boli už len plus. Samozrejme máme už aj nové plány, ale všetko bude závisieť od Matiho, ktorý žije v Londýne.
Ako spätne vnímate svoju londýnsku skúsenosť, čo vám hranie v tomto meste dalo?
Londýn je mesto, kde je úplne všetko. Dá sa doňho ponoriť, nájsť úplne iné, nové veci ako na Slovensku. Sú tam milióny ľudí, napriek tomu je väčšina osamelá. Je to mesto, ktoré Ti nič nedaruje, avšak ponúka možností ako žiadne iné. Tie pocity vplývali aj na nás. Aj ako na ľudí, aj ako na umelecky sa vyjadrujúcich jedincov.
Hudobnou škatuľkou vašej tvorby, ktorou si pomáhame my hudobní novinári, je indie pop. Ako by ste svoje piesne opísali vy sami?
Ja by som povedal, že naša hudba je v prvom rade melancholická, rozoberáme témy ako osamelosť, menejcennosť a podobne. Inokedy je to zmes pozitívne znejúceho popu s depresívnymi textami á la Tom Waits alebo Nick Cave. Indie som nikdy nepočúval, tak
neviem. Ja si myslím, že tie hlavné vplyvy su úplne inde ako indie.
Ako prebiehala príprava debutového albumu?
Mala viacero fáz. Najprv sme vybrali piesne, ktoré sa dali zložiť do jedného celku. Rozmýšľali sme, ako by album mal vyzerať po pocitovej stránke. Nahrávali sme ho v Bratislave, kde sme sa zatvorili do štúdia na dva týždne. Mixovanie
a aranžovanie už prebiehalo cez internet medzi Londýnom a Bratislavou.
Čo vás spája s bratislavskou Royko pasážou? Máte nejaké obľúbené miesta v Bratislave?
Mám rád Obchodnú ulicu, pre mňa má celkom zvláštnu atmosféru, ale okrem takých našich subjektívnych pocitov tam iná spojitosť nie je. Hlavne sa nám páčil ten názov.
Singel This Modern Love ste vypustili do sveta doplnený videoklipom. Čo pre vás video znamená v prostredí, kde televízie nemainstreamovým klipom nedávajú priestor?
Klip bol vlastne doplnok k pesničke, bola to skôr nejaká forma zábavy a experimentovania, než dopredu vymyslená vec. Máme kamarátov, ktorí sa zaoberajú filmom, grafikou a fotením, tak sme ich trochu zamestnali. Ale je to „zero budget“ klip, robený doma vo voľnom čase. To, že televízia nehrá naše klipy, nás nebolí, hlavná časť propagácie ide cez internet. Album je tam celý k dispozícii na stiahnutie zadarmo.
Máte za sebou prvé mini turné po obnovení kapely, aké sú vaše dojmy z odohraných koncertov?
Zlepšovalo sa to s každým koncertom. Nemali sme veľa možností na skúšanie, lebo časovo sme dosť zaneprázdnení, plus do toho prišla ešte aj choroba. Napriek tomu si myslím, že sme odohrali dobre - malo to šťavu aj gule.
Ako vidíte budúcnosť znovuzrodenej kapely a čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?
Teraz vyberáme, ktorý bude náš ďalší singel, ktorý by sme tiež radi spravili aj s klipom. Koncerty sme práve dohrali, ďalšie zatiaľ neplánujeme, ale už rozmýšľame nad druhým albumom. Máme veľa ďalších nenahratých vecí, ale aj nové sa stále rodia. Ak pôjdeme podľa nášho tajného harmonogramu, tak kapela by mala byť zas na vrchole v roku 2013. (úsmev)
Aké kroky viedli k znovuobnoveniu Royko Passage?
V prvom rade to bol koncert odohraný v decembri 2010 v dunajskostredskom NFG klube. Po koncerte sme zistili, že nás to ešte stále napĺňa, a že tie pesničky sú kvalitné, bola by škoda ich len tak nechať. Takže najprv bola len myšlienka nahratia albumu.
Čím je vaša súčasná kapela odlišná od jej prvého pôsobenia v rokoch 2004-2006?
Hlavne skúsenosťami. Všetci traja sme zrelší, za tie roky sme vyskúšali veľa iných vecí, hrali sme v úplne iných kapelách. Hudobne sme sa rozhodli, že Maťo sa bude venovať len spevu, a že budeme mať ďalšieho člena na basgitare a na gitare, takže sme na nedávnom miniturné vystupovali piati. Vzťahy sa veľmi nezmenili, len si ich viac vážime. Hlavná ambícia bola dokončiť spomínaný album, koncerty boli už len plus. Samozrejme máme už aj nové plány, ale všetko bude závisieť od Matiho, ktorý žije v Londýne.
Ako spätne vnímate svoju londýnsku skúsenosť, čo vám hranie v tomto meste dalo?
Londýn je mesto, kde je úplne všetko. Dá sa doňho ponoriť, nájsť úplne iné, nové veci ako na Slovensku. Sú tam milióny ľudí, napriek tomu je väčšina osamelá. Je to mesto, ktoré Ti nič nedaruje, avšak ponúka možností ako žiadne iné. Tie pocity vplývali aj na nás. Aj ako na ľudí, aj ako na umelecky sa vyjadrujúcich jedincov.
Hudobnou škatuľkou vašej tvorby, ktorou si pomáhame my hudobní novinári, je indie pop. Ako by ste svoje piesne opísali vy sami?
Ja by som povedal, že naša hudba je v prvom rade melancholická, rozoberáme témy ako osamelosť, menejcennosť a podobne. Inokedy je to zmes pozitívne znejúceho popu s depresívnymi textami á la Tom Waits alebo Nick Cave. Indie som nikdy nepočúval, tak
neviem. Ja si myslím, že tie hlavné vplyvy su úplne inde ako indie.
Ako prebiehala príprava debutového albumu?
Mala viacero fáz. Najprv sme vybrali piesne, ktoré sa dali zložiť do jedného celku. Rozmýšľali sme, ako by album mal vyzerať po pocitovej stránke. Nahrávali sme ho v Bratislave, kde sme sa zatvorili do štúdia na dva týždne. Mixovanie
a aranžovanie už prebiehalo cez internet medzi Londýnom a Bratislavou.
Čo vás spája s bratislavskou Royko pasážou? Máte nejaké obľúbené miesta v Bratislave?
Mám rád Obchodnú ulicu, pre mňa má celkom zvláštnu atmosféru, ale okrem takých našich subjektívnych pocitov tam iná spojitosť nie je. Hlavne sa nám páčil ten názov.
Singel This Modern Love ste vypustili do sveta doplnený videoklipom. Čo pre vás video znamená v prostredí, kde televízie nemainstreamovým klipom nedávajú priestor?
Klip bol vlastne doplnok k pesničke, bola to skôr nejaká forma zábavy a experimentovania, než dopredu vymyslená vec. Máme kamarátov, ktorí sa zaoberajú filmom, grafikou a fotením, tak sme ich trochu zamestnali. Ale je to „zero budget“ klip, robený doma vo voľnom čase. To, že televízia nehrá naše klipy, nás nebolí, hlavná časť propagácie ide cez internet. Album je tam celý k dispozícii na stiahnutie zadarmo.
Máte za sebou prvé mini turné po obnovení kapely, aké sú vaše dojmy z odohraných koncertov?
Zlepšovalo sa to s každým koncertom. Nemali sme veľa možností na skúšanie, lebo časovo sme dosť zaneprázdnení, plus do toho prišla ešte aj choroba. Napriek tomu si myslím, že sme odohrali dobre - malo to šťavu aj gule.
Ako vidíte budúcnosť znovuzrodenej kapely a čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?
Teraz vyberáme, ktorý bude náš ďalší singel, ktorý by sme tiež radi spravili aj s klipom. Koncerty sme práve dohrali, ďalšie zatiaľ neplánujeme, ale už rozmýšľame nad druhým albumom. Máme veľa ďalších nenahratých vecí, ale aj nové sa stále rodia. Ak pôjdeme podľa nášho tajného harmonogramu, tak kapela by mala byť zas na vrchole v roku 2013. (úsmev)
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Flashview-Royko-Passage~30~kveten~2012/
Komentáře
&;