16.4.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Je to rok a pol, čo bratislavskí Noisecut vydali svoj tretí album. Počas tohto obdobia prišlo množstvo koncertov, jedna dosť významná cena, vysoké rotácie v jedinom počúvateľnom slovenskom rádiu a najmä podstatný nárast fanúšikovskej základne. Aj o tom rozprával Erik Horák, zvaný Losos, basgitarista, ale najmä hlavný skladateľ kapely Noisecut.


Mám pocit, že váš posledný album bol v mnohom prelomový, či už zvukovo, alebo aj tým, ako sa vám ho podarilo v tunajších vodách presadiť. Čo všetko ti Bliiizko dalo?

Ja osobne beriem Bliiizko ako ozajstny debut. Album Lanscapes sme si ešte sami napaľovali a bolo to viac-menej demo. Ako demo sme zamýšľali vydať aj druhé CD - Deň za dňom, nakoniec nám ho vydalo Slnko Records. Na ďalšej platni sme sa však už chceli posunúť a začali sme sa obzerať po producentovi. Na Slovensku sme si nevedeli predstaviť nikoho. Všetko bolo rozhodnuté, keď sa mi do rúk dostal Brant Rock od českých 100°C, kde bol ako producent podpísaný Ecson Waldes. Aj ja som zatúžil po dokonalom a tučnom zvuku. Napísal som teda Ecsonovi a za pár týždňov sme si "plácli" a začalo skvelé dobrodružstvo nahrávania technicky mimoriadne náročného albumu, ako to zhodnotil sám pán producent. Skromne si myslím, že po zvukovej stránke mu budete na Slovensku ťažko hľadať konkurenciu. Dôležitú úlohu zohralo aj Rádio_FM, ktoré nás začalo viac hrávať, čím sme sa dostali do povedomia a získali sme aj jeho cenu Radio_Head Award za album roka 2008. Ďalšia zmena nastala v tom, že sme po dlhom lámaní ukecali Bibu, aby nám robila manažérku, čo bol ďalší významný posun dopredu a v roku 2009 sme odohrali cez 50 koncertov, čo je vzhľadom na to, že sa hudbou neživíme, asi možné maximum. Keď to zhrniem, vydaním albumu Bliiizko sme sa posunuli o úroveň vyššie, niektorí nás už označujú za etablovanú kapelu, čo by nám určite pred pár rokmi nehrozilo.

V posledných rokoch ste odohrali desiatky až stovky koncertov, máš pocit, že sa klubová scéna na Slovensku vyvíja?

Opäť musím spomenúť Rádio_FM, ktoré pomáha klubovej scéne jednak propagáciou alebo podporovaním jednotlivých klubov alebo akcií, ale aj tým, že hrávajú novú slovenskú hudbu, čo pomáha hlavne mladým kapelám, ktorým by trvalo podstatne dlhšie dostať sa do povedomia poslucháčov. Momentálne existuje po Slovensku 15 až 20 klubov, ktoré viac či menej úspešne fungujú. Veľmi veľa závisí od majiteľa, ako dokáže ľudí naučiť chodiť na akcie, ako dokáže vytvárať zaujímavú dramaturgiu, zabezpečiť propagáciu, zohnať granty a v neposlednom rade zabezpečiť adekvátny zvuk a zvukára a postarať sa o kapely. Niekedy funguje skvelý klub aj v malom mestečku alebo dedine, paradoxne v Bratislave pred časom bol problém zahrať koncert v dobrom priestore so slušným zvukom, čo sa už našťastie pomaly zlepšuje. Záleží aj od regiónu – v chudobnejších častiach Slovesnska je problém vyberať aj symbolické vstupné, alebo ľudia prídu na akciu len pár krát za mesiac, čo majiteľovi klubu určite situáciu nezjednodušuje. V každom prípade obdivujem každého, kto sa podujme na takúto činnosť, sú v tom roky vynaloženej energie s veľmi neistým výsledkom. Na druhej strane, musím povedať, že v Čechách sme zažili pár skvelých klubov, od ktorých sa ešte stále máme čo učiť.

Začali ste už pracovať na novej platni?

Áno, na novej platni pracujeme, momentálne veľmi intenzívne. Keď sme dokončili práce na albume Bliiizko, potreboval som si odpočinúť od skladania, okrem toho sme boli natoľko koncertne vyťažení, že ani nebolo kedy robiť nové veci. A tak som rok a pol nezložil ani notu a ani som veľmi nad novými pesničkami nepremýšľal. To sa však dosť vypomstilo, lebo som z toho vypadol a bolo dosť traumatizujúce sa prekúsavať obdobím, keď som sa snažil, ale nič zmysluplné neprichádzalo. Teraz to už ide, som nastavený na tvorivý mód, robím každý deň a celé víkendy. Ďakujem mojej ženičke a dieťaťu že to tolerujú.

Ako to vidíš so smerovaním na novej nahrávke?

Čo sa týka hudobného smerovania, nedokážem ako autor s odstupom ohodnotiť moje výtvory. U mňa je celý spôsob tvorby dosť intuitívny a veľa zohráva náhoda, často sa pustím do rýchlej pesničky a skončí to ako slaďák na sedem štvrtín. Nepracujem štýlom teraz nahráme tanečný album s takým a takým zvukom. Skladby, ktoré mám zatiaľ rozpracované, sú dosť rôzne a keďže proces tvorby je u mňa zdĺhavý a komplikovaný, netrúfam si robiť závery v smerovaní. To posúdia až poslucháči a kritici.

Nebude ťažké prekročiť tieň predchádzajúceho albumu?

Či sa nám to podarí, alebo nie, je lotéria. Už keď sme vydali Deň za dňom, tak v jednej recenzii písali, že sme si tým albumom nastavili latku, ktorú budeme ťažko prekonávať. A nakoniec sme ju zdolali hravo. Verím ale, že máme na to nahrať ešte lepší album.

Ako vyzerá proces skladania vo vašej kapele?

V Noisecut nikdy nefungovalo jamovanie v skúšobni, veľmi som chcel aby sme tvorili aj takýmto štýlom, ale nikam to neviedlo. Proces skladania vyzerá nasledovne: doma si skladám pesničky, buď ma niečo napadne na gitare, alebo začínam od nejakého beatu alebo samplu, a potom skúšam a kombinujem. Väčšinou vznikajú také jeden až dvoj minútové ukážky, kde je načrtnutá sloha-refrén, prípadne nejaká atmosféra. Tieto kúsky potom rozpošlem kapele. Dôležitý je hlavne názor Betky, či sa do toho bude dať spievať, lebo to neviem vždy posúdiť. Ak sa zvyšok kapely škrabe na hlave alebo sa príliš nevyjadruje, pesnička letí do koša. Ďalší krok je napísanie textu a vytvorenie spevovej linky, čo má na starosti Betka. Potom nahráme spev a ja sa pustím do aranžovania a mixovania, čo zaberá najviac času. Spevy, gitary a bubny sa finálne nahrávajú v štúdiu, čo tentoraz bude mať opäť na starosti Ecson Waldes. Kedysi sme zvykli mať kapelné sústredenia na chate, kde sme skladali a nahrávali, ale vzhľadom na vyťaženosť každého z nás to už žiaľ nie je možné.

Nedávno si presedlal z basgitary na kontrabas. Prečo?

Asi narážaš na naše vystúpenie na Radio_Head Awards, kde sme hrali spolu s J.B. Kladivom a použil som tam kontrabas. Nuž, po kontrabase túžim dlho, je to krásny nástroj, ale drahý. Tak som sa odhodlal kúpiť si aspoň elektrický. A chytilo ma to, dva mesiace som dennodenne cvičil, aby som sa naučil vylúdiť nejaký normálny tón. Samozrejme, že som ale nevymenil basgitaru za kontrabas, kontrabas mám viac-menej na domáce potešenie, prípadne ho občas zoberiem na koncert do niektorých pesničiek, ale iba keď je miesto v aute.