27.4.2010 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika Longital je naozaj svetobežnícka kapela. Počas celej jari sa s nimi môžete stretnúť na koncertnej šnúre po Čechách, nedávno však absolvovali turné po USA, vrátane účasti na prestížnom festivale SXSW v texaskom Austine. O svojich dojmoch a plánoch nám porozprávala basgitaristka a duša vydavateľstva Slnko Records, Šina.


Ste veľmi cieľavedomá kapela, ktorá má veľa nacestované. Šnúra v Amerike je však pozoruhodný výkon aj na Longital, ako ste sa k tejto príležitosti dostali?

Dano nás prihlásil na festival SXSW v Austine, vybrali nás a potom sme o tom naozaj vážne začali uvažovať. Povedať nie by bolo opovážlivé. No a potom sme si povedali, že ísť cez pol sveta a zahrať 40 minút sa neoplatí a tak sme začali hľadať, čo by sa kde dalo. To je taký zváštny proces - hľadáš v podstate, kde máš spojenie, kde máš naťahané nitky, ktoré môžeš použiť.

Ako prebiehalo turné, s akými reakciami ste sa stretli u amerického publika?

Zo začiatku to bolo drsné, lebo veľké očakávania, New York, únava a málo ľudí na koncertoch bola hrozná kombinácia. Ale po pár dňoch sme si povedali, kašlať na to, nemusíme hneď teraz dobyť svet, sme na dovolenke, no a odvtedy sa to otočilo. Lepšie sa nám hralo, ľudí bolo stále viac, začali sme predávať CD a aj počasie sa umúdrilo. Reakcie boli výborné, ak už ľudia na náš koncert prídu, nikdy to nie je náhodou, niečo majú s nami spoločné. A stretli sme sa aj s výbornými reakciami napríklad v rádiách, kde nás hrali.

Slováci väčšinou v USA hrajú na akciách pre krajanov, vy ste hrali v bežných hudobných podnikoch...Aký je klubový svet Ameriky?

Hrali sme aj pre krajanov a vôbec to nebolo zlé, my sa tomu vyhýbame preto, že väčšinou ľudí, ktorí sú dlho preč z krajiny, nás nepozná a chodia na koncerty z nostalgie. To u nás nefunguje, ale zase máme silný obsah v slovenčine a myslím, že to ich dostalo. Správa z rodnej hrudy, ktorú nečakali, ale dobrá.
A inde? Ťažko to zhodnotiť komplexne. V Austine to nebolo typické klubové hranie, lebo na festivale sa zišlo množstvo ľudí z celej Ameriky a prevážna časť z nich boli rôzni hudobní profesionáli, promotéri, organizátori, novinári... Takže hráš aj pre obyčajných poslucháčov a zároveň máš v publiku množstvo muzikantov a hudobných "policajtov", ktorí počúvajú úplne ináč. Čo sa týka fungovania, tak je asi veľmi podobné, ako všade inde, buď stretneš ľudí, ktorým záleží na tom, čo robia a ako to robia alebo tých druhých - no tak vyzerá aj výsledok. S tými druhými máme vždy viac práce. Ale ako som si pred odchodom do USA niekde prečítala: ľudský jedinec sa vyvíja - rastie len vtedy, keď sa ocitá mimo svojej komfortnej zóny. Takže - rástli, sme rástli...

Čo teraz čaká Longital? Aké sú vaše ďalšie koncertné plány, chystáte rušné cestovateľské leto? Môžeme sa s príchodom jesene tešiť na nový album?

Naše koncertné plány sú stredoeurópske s jedným výjazdom do Walesu a Londýna. Leto bude skôr voľné, o nás sa festivaly nebijú, a tak si môžeme trochu doma oddýchnuť. Nový album chystáme, ale ešte nič nemáme. Čakáme návštevu, ale nevieme kto to bude, ani kedy príde, ani čo prinesie.

Pre vydavateľov hudby je toto zaujímavý čas, ako vidíš budúcnosť Slnko records? Je formát CD pre vás stále zaujímavý alebo sa chcete postupne zameriavať na mp3, vinyl či nadviazať na atmosféru home made produktov s ginkom a takmer odtlačkami vašich prstov ?

Pravdu povediac vôbec neviem, v tomto som naozaj veľmi dobrodružná: neplánuje. Sama som zvedavá ako sa to vyvinie, našich CD sa predáva stále viac, napriek tomu, že ich všetci pochovávajú, MP3 sa nehýbu z miesta a na ručnú výrobu nemám čas, takže to bude možno ešte niečo úplne iné, alebo aj nič, veď som toho už vydala dosť, čo keby to skúsil posunúť ďalej niekto iný?