Flash-view: Aches
17.8.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika
Snový experimentátor Aches prichádza po vydarenom EP Fine Tongue s celým albumom, nesúcim názov Glass Lip. Ten vyjde 3. septembra ako vinyl i digitálny download vo vydavateľstve Exitab. Navyše, na tohtoročnom Creepy Teepee vyhral Aches súťaž Emerging Creepy Act, ktorá mu zabezpečuje európske turné. A tak nám mladý anglický producent Jonny Fox porozprával, prečo kupovať vinyl i ako sa vlastné taký anglický junák dostane k slovenskému nezávislému vydavateľstvu.
Čo vnímaš ty ako hlavný posun medzi tvojimi poslednými releasmi?
Nie je tam veľký rozdiel, EP Fine Tongue bolo predĺžením ideí Glass Lip. Vedel som, že vydám tento album a chcel som si „pripraviť pôdu“ súhrnným EP. Tri tracky na Fine Tongue boli dokonca vytvorené po zrode Glass Lip. Chcel som tak predstaviť ľuďom svoj zvuk a teraz Glass Lip zhrnie celú moju ideu.
Album dopĺňajú tvoje vlastné ilustrácie, vizuál si robil aj kapele The Ills. Ako si sa dostal k vizuálnemu umeniu?
Kreslil som odkedy sa pamätám. Uspokojuje ma to, čistí mi to hlavu a pomáha myslieť na iné veci. A v porovnaní s počítačmi to trvá istý čas, niekedy je dôležité spomaliť. Keď 9 hodín robíš na tracku je fajn zobrať ceruzku a len počúvať.
Niektorí ľudia ulietavajú na kvalitnom zvuku a nakupujú vinyly po kilách. Prečo by mali po platniach túžiť ľudia, ktorí nemajú až taký vycibrený sluch?
Vinyl je platformou pre spojenie počúvania hudby a interakcie, pre tú udalosť počúvania. Pamätám si svoj prvý vinyl, svoj prvý download nie. Zvuk platní je o charaktere a hĺbke, chcem aby moja extrémne digitálne spracovaná hudba bola cítiť životom a aby si poslucháč užil kontinuitu, ktorú reprodukuje ich doska. Nechcem príliš zhusťovať svoju hudbu, chcem aby ste ju púšťali nahlas a počuli jej dynamiky.
Ale mám rád digitál, všetku hudbu nahrávam digitálne a v súčasnosti je aj väčšina digitálne spracovaná. Vinylový mastering používajúci analógový zvuk je spôsob, ktorým sa do mojich skladieb vracia fyzickosť a živý pocit. A tiež, keďže moje kresby vychádzajúce z albumu sú natoľko prepojené, mali sme pocit, že veľký rozmer platne je pre ne lepším médiom.
Dúfam, že niektorí ľudia si vychutnajú tieto skladby na platni pekne pohodlne a nahlas, a niektorí budú žiť svoje každodenné životy so super detailnou digitálnou verziou, sprevádzajúcou ich cesty.
Aké cesty privedú mladého anglického hudobníka do nezávislého slovenského vydavateľstva? Ako si sa zorientoval v slovenskej hudobnej scéne?
Bol to veľmi prirodzený proces. Hudbu produkujem už dlhý čas, ale nikdy som ju pre nikoho skutočne nehral. Teraz sa ťažko verí tomu, že som vyrástol v celkom inej krajine ako títo chalani. Všetci neustále počúvame hudbu a chodíme navzájom na svoje koncerty, máme rovnaké záujmy a obsesie... To je to, čo je také dôležité na Exitabe, nie je to len o vychytených žánroch, je to o soundtracku k životu. To je dôvod, pre ktorý v prvom rade robím a počúvam hudbu, život je viac ako film.
Už tu chvíľu žiješ a aj si niečo videl cestovaním po koncertoch – aké sú tvoje dojmy, čo sa ťa na Slovensku baví, čo zaráža?
Slovensko je úžasná krajina, tá sloboda priestoru a postoja sú osviežujúce. Nestarám sa, prečo robím takúto hudbu, len cítim, že je tu pre mňa priestor a musím sa veľmi snažiť, aby bola tej najlepšej kvality. Ľudia tu vyslovujú svoje názory a jazyková bariéra robí komunikáciu vlastne jednoduchšou, slovenčina je doslovnejšia.
Je tu voľnejšia kontrola, čo je v podstate cool, netreba každodenne preskákať toľkými prekážkami. Ale je tu aj rozšírená korupcia, ktorá zdanlivo všetkých trochu ubíja. Môžu ti tu dať pokutu za pitie piva vonku pred barom alebo keď prejdeš cestu bez čakania na zelený signál. Takéto veci ma niekedy znervózňujú, nie je v tom veľa kontinuity.
Čo počúvaš keď chodíš bratislavskými ulicami?
Snažím sa meniť svoje pravidelné albumy a rád ich počúvam celé naraz. Tiež počúvam veľa známej hudby, vtedy sa cítim pohodlne a normálne. Ak by som nemal Boards of Canada a album Spiderland od Slint, myslím, že by som umrel.
Zahral si na festivale Creepy Teepee, aké su tvoje ďalšie plány?
Chcem v lete pracovať na nejakých nových nápadoch a vytvoriť živý set postavený na skúsenostiach s používaním gitary naživo. A viac loopov, viac rozbíjacích zvukov, viac vokálov
Čo vnímaš ty ako hlavný posun medzi tvojimi poslednými releasmi?
Nie je tam veľký rozdiel, EP Fine Tongue bolo predĺžením ideí Glass Lip. Vedel som, že vydám tento album a chcel som si „pripraviť pôdu“ súhrnným EP. Tri tracky na Fine Tongue boli dokonca vytvorené po zrode Glass Lip. Chcel som tak predstaviť ľuďom svoj zvuk a teraz Glass Lip zhrnie celú moju ideu.
Album dopĺňajú tvoje vlastné ilustrácie, vizuál si robil aj kapele The Ills. Ako si sa dostal k vizuálnemu umeniu?
Kreslil som odkedy sa pamätám. Uspokojuje ma to, čistí mi to hlavu a pomáha myslieť na iné veci. A v porovnaní s počítačmi to trvá istý čas, niekedy je dôležité spomaliť. Keď 9 hodín robíš na tracku je fajn zobrať ceruzku a len počúvať.
Niektorí ľudia ulietavajú na kvalitnom zvuku a nakupujú vinyly po kilách. Prečo by mali po platniach túžiť ľudia, ktorí nemajú až taký vycibrený sluch?
Vinyl je platformou pre spojenie počúvania hudby a interakcie, pre tú udalosť počúvania. Pamätám si svoj prvý vinyl, svoj prvý download nie. Zvuk platní je o charaktere a hĺbke, chcem aby moja extrémne digitálne spracovaná hudba bola cítiť životom a aby si poslucháč užil kontinuitu, ktorú reprodukuje ich doska. Nechcem príliš zhusťovať svoju hudbu, chcem aby ste ju púšťali nahlas a počuli jej dynamiky.
Ale mám rád digitál, všetku hudbu nahrávam digitálne a v súčasnosti je aj väčšina digitálne spracovaná. Vinylový mastering používajúci analógový zvuk je spôsob, ktorým sa do mojich skladieb vracia fyzickosť a živý pocit. A tiež, keďže moje kresby vychádzajúce z albumu sú natoľko prepojené, mali sme pocit, že veľký rozmer platne je pre ne lepším médiom.
Dúfam, že niektorí ľudia si vychutnajú tieto skladby na platni pekne pohodlne a nahlas, a niektorí budú žiť svoje každodenné životy so super detailnou digitálnou verziou, sprevádzajúcou ich cesty.
Aké cesty privedú mladého anglického hudobníka do nezávislého slovenského vydavateľstva? Ako si sa zorientoval v slovenskej hudobnej scéne?
Bol to veľmi prirodzený proces. Hudbu produkujem už dlhý čas, ale nikdy som ju pre nikoho skutočne nehral. Teraz sa ťažko verí tomu, že som vyrástol v celkom inej krajine ako títo chalani. Všetci neustále počúvame hudbu a chodíme navzájom na svoje koncerty, máme rovnaké záujmy a obsesie... To je to, čo je také dôležité na Exitabe, nie je to len o vychytených žánroch, je to o soundtracku k životu. To je dôvod, pre ktorý v prvom rade robím a počúvam hudbu, život je viac ako film.
Už tu chvíľu žiješ a aj si niečo videl cestovaním po koncertoch – aké sú tvoje dojmy, čo sa ťa na Slovensku baví, čo zaráža?
Slovensko je úžasná krajina, tá sloboda priestoru a postoja sú osviežujúce. Nestarám sa, prečo robím takúto hudbu, len cítim, že je tu pre mňa priestor a musím sa veľmi snažiť, aby bola tej najlepšej kvality. Ľudia tu vyslovujú svoje názory a jazyková bariéra robí komunikáciu vlastne jednoduchšou, slovenčina je doslovnejšia.
Je tu voľnejšia kontrola, čo je v podstate cool, netreba každodenne preskákať toľkými prekážkami. Ale je tu aj rozšírená korupcia, ktorá zdanlivo všetkých trochu ubíja. Môžu ti tu dať pokutu za pitie piva vonku pred barom alebo keď prejdeš cestu bez čakania na zelený signál. Takéto veci ma niekedy znervózňujú, nie je v tom veľa kontinuity.
Čo počúvaš keď chodíš bratislavskými ulicami?
Snažím sa meniť svoje pravidelné albumy a rád ich počúvam celé naraz. Tiež počúvam veľa známej hudby, vtedy sa cítim pohodlne a normálne. Ak by som nemal Boards of Canada a album Spiderland od Slint, myslím, že by som umrel.
Zahral si na festivale Creepy Teepee, aké su tvoje ďalšie plány?
Chcem v lete pracovať na nejakých nových nápadoch a vytvoriť živý set postavený na skúsenostiach s používaním gitary naživo. A viac loopov, viac rozbíjacích zvukov, viac vokálov
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Flash-view-Aches~17~srpen~2012/
Komentáře
&;
