12.7.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika V druhom dieli našich odporúčaní, ktoré by vám na ostravskom festivale nemali ujsť, prinášame Island, afrických vozíčkarov, ľahúčky letný jazz i jeho trúbkovú orientálnu verziu a dokonca aj izraelský indie pop. Skráťte si čas čakania na festival našou malou ochutnávkou.

Colours of Ostrava, Ostrava - Dolní oblast Vítkovice, 12. - 15. 7. 12

---

Portico Quartet (www)

Anglickú štvoricu nadšení recenzenti prirovnávajú kdesi medzi minimal Steva Reicha a melanchóliu Radiohead. Iste, za vznik kapely môžeme podobne ako pri Radiohead ďakovať anglickému školstvu, v ktorého laviciach sa Duncan Bellamy, Milo Fitzpatrick, Nick Mulvey a Jack Wyllie stretli, zvyšok ich hudobného príbehu je celkom originálny. Dvojročný tréning pouličného hrania zocelil Portico Quartet natoľko, že sa v roku 2008 dostali až k nominácii na prestížnu Mercury Music Prize.

Na festivale sa môžeme v ich podaní tešiť na inštrumentálnu hudbu, čerpajúcu z jazzu, no v spojení s elektronickými prvkami dosahujúcu nezvyčajnú ľahkosť, takmer ako letná virgin verzia tohto žánru. Portico Quartet v Ostrave predstaví svoj tretí rovnomenný album, ktorý vyšiel začiatkom roka.

---

Staff Benda Bilili (www)

Colours každoročne prináša množstvo zaujímavých a osobitých hudobníkov z celého sveta. Staff Benda Bilili sú však skutočne výnimočný fenomén – skupina pozostávajúca z bývalých detí ulíc Konga a pašerákov očarila celý svet. Talentovaní Afričania totiž napriek svojmou postihnutiu a pripútaniu na invalidné vozíky sršia neuveriteľnou energiou a radosťou, o ktorú sa delia prostred1níctvom svojej hudby.

Tá je chytľavým mixom reggae, soulu, rnb, kongskej rumby a kubánského mamba. Dostanú vás nielen využitím plechoviek na bubnovanie, ale i vlastným nástrojom, tzv. satongé, teda plechovkou s dreveným rámom a jednou strunou a plnohodnotným zvukom. Z YouTube senzácie sa Staff Benda Bilili dostali až k prezentovaniu dokumentu o kapele v Cannes. V Ostrave to na svojich vozíčkoch doslova roztočia s pripravovaným novým albumom.

---

Árstíðir (www)

Árstíðir nejdú v experimentálnej islandskej tradícii, ktorú najlepšie reprezentuje Bjork. Pätica Islanďanov tvorí až konzervatívnu hudbu, klasicky vystavané balady, dokonale sa dopĺňajúce harmónie šiestich mužských hlasov, nie nepodobné Bon Iver.

Klasikou zaváňa aj ich použitie čella, piana a huslí, ktoré prinášajú do ich indie folku zaujímavé elementy. Piesne sú spievané prevažne v rodnom jazyku Árstíðir, čo však vôbec nebráni tomu, aby vás ich piesne kdesi vnútri zasiahli.

---

Acollective (www)

Možno máte pocit, že všeobjímajúcu škatuľku indie pop používa na svoju hudbu už naozaj každý. Tak trochu iný prístup k hudbe, ktorá je nekompromisná a predsa sa nebojí chytľavých melódii je však ťažko inak opísať. A vôbec, počuli ste už izraelský indie pop?

Acollective patria k domácej špičke, ktorá svoje strhujúce piesne po prvý raz predstaví aj v rámci ostravského festivalu. Samozrejmosťou je spev v angličtine a korenenie nástrojmi menej používanými v popovej hudbe ako trúbky či lutny. Hravú hudbu, prirovnávanú napríklad k Beirutovi či k Tindersticks, produkoval známy Chris Shaw, zodpovedný za zvuk napríklad Nada Surf, Boba Dylana či Public Enemy.

---

Ibrahim Maalouf (www)

Trumpetista, no nielen to. Povedať, že Ibrahim Maalouf  má cool trúbku a pekne na ňu hrá nestačí. Jedinečne upravená, štvrťtónová trúbka umožňuje Ibrahimovi krúžiť na hraniciach jazzu, world music i klasiky s absolútnou originalitou. Aby toho nebolo málo, občas pridá prvky hip hopu, elektroniky či rocku.

Ibrahim bol geniálnym dieťaťom, ktoré po úteku z rodného Beirutu zmietaného konfliktmi, očaril svojim trúbkarským talentom parížsku hudobnú smotánku. Od klasickej hudby a vplyvu otca trúbkara sa cez parížske kluby mladý Ibrahim prepracoval k jazzu, k elektronickej hudbe ho doviedla speváčka Lhasa de Sela. Tanečný mix týchto vplyvov s ozvenou orientálnej meditácie budeme naživo počuť uprostred sobotnej noci.