3.5.2011 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Asi ťažko by ste na Slovensku hľadali dôležitejší a všestrannejší festival, ako je trenčianska Bažant Pohoda. Tá sa začne už o necelých sedemdesiat dní. O tom, ako tím okolo Michala Kaščáka finišuje s prípravami sme sa rozprávali s Máriom Gešvantnerom, PR manažerom festivalu. "Sme festivalom detailov, ktoré rozhodujú," hovorí.

V akom štádiu je momentálne program a koľko je z neho zverejneného?

Je takmer uzatvorený. Dolaďujeme už iba DJ-ov, tanečné a divadelné predstavenia, literatúru, tanečné workshopy a detský program. Veríme, že v najbližších dňoch budeme mať úplne hotový program, aby sme niekedy v druhej polovici mája mohli zverejniť kompletný line-up. Čo sa týka organizačných vecí, veľa z nich je dokončených alebo v štádiu riešenia, ako pódia, bezpečnosť, služby. Je to v plnom prúde, už cítime, že sa to blíži. Spúšťame aj novinárske akreditácie, čo je znak, že sa to blíži.

Aké novinky a zmeny by ste vypichli?

Pravdepodobne nastanú kozmetické úpravy v rozložení areálu. Napríklad kinematograf plánujeme posunúť viac do centra areálu, do takej pokojnejšej časti k detskému kútiku. Budeme mať o jeden stage menej, čo je dôsledkom ekonomických ukazovateľov. Program ale zostane rovnako veľký, počet vystupujúcich sa nezmení, no musíme ich rozložiť na menší počet pódií. Vyzerá to tak, že s divadelným programom, diskusiami začneme troška skôr dopoludnia. Program ale nebude oklieštený. A možno je to aj dobré pre návštevníkov, lebo nebudú mať takú dilemu, čo si z programu vybrať.


Ako sú pre vás smerodajné názory ľudí, napríklad vo vašom diskusnom fóre?

Sú pre nás dôležité. Denne sledujeme našu Webparty aj Facebook, aj keď nie vždy reagujeme. Nerád by som sa vracal k tomu, čo sa stalo pred dvoma rokmi, ale aj to, ako sa ľudia zachovali, bolo pre budúcnosť festivalu veľmi dôležité.
Mnohí ľudia dávajú také tipy, ktoré úplne sedia na festival, potom sú tam ľudia, ktorí majú v hlave a ušiach hudobnú encyklopédiu a vypíšu sto kapiel v jednom príspevku, to sa sleduje trocha ťažšie. Často chodíme na showcase festivaly a máme tam program, v ktorom vidíme interpretov, ktorých ľudia chcú, tak si ich ideme pozrieť. Dokonca niekedy aj keď ideme na nejaký festival nám ľudia dávajú tipy, čo si tam máme ísť pozrieť. Často sa nám zapáčia, niektoré naživo nezarežú...
Aj z organizačného hľadiska sa snažíme realizovať návrhy od ľudí, ktoré sa nám zdajú prínosné. Napríklad ľudia sa sťažujú na málo tieňa. Napriek tomu sme sa snažili, či už novými stavbami ale aj novým riešením nápojových centier, aby ľudia v rade nestáli na slnku, ale v tieni.
Dostali sme aj jeden obsiahly, detailne vypracovaný rozbor detského parku, kde bolo veľa vecí podnetných, tak sme to aj s ľuďmi, ktorí ho stavajú preberali.


>> Islet - We Shall Visit (youtube.com)

Ako sa dostávate ku kapelám, ktoré voláte na festival?

V agentúre je nás sedem, takže sú to v prvom rade kapely, ktoré veľmi chceme. Potom máme veľa radcov a kamarátov, napríklad s vážnou hudbou nám radí Jožko Lupták, s tanečnou scénou Gabo Bordács - DJ Gabanna a Braňo Kŕč, s folklórom Fero Morong, ale aj novinári ako Oliver Rehák a Juraj Kušnierik.
Veľa nám ponúkajú aj agenti, ktorí náš festival už poznajú, mnohí na ňom boli, poznajú dramaturgiu... Niekedy nám ponúknu vec, ktorú keď si vypočujeme, hneď povieme áno, aj keď je jasné, že aj v tých ponukách sa často objavujú úplne absurdnosti.
Tiež sú to spomínané showcase festivaly, z ktorých máme aj takú fanúšikovskú radosť. Na malom mieste je tam veľa klubov, chodíme, pozeráme kapely, niekedy jednu pesničku, niekedy nevieme odísť celý koncert, čo sa nám napríklad stalo so skupinou Islet.

Na čo zaujímavé, mimo headlinerov, by ste upozornili?

Najmä na malé kapely, ktoré nie sú na Slovensku príliš známe, ale videli sme ich naživo a sú zážitkom. Islet, Esben and the Witch, Pulled Apart By Horses...
Portishead je pre mňa aj pre Miša osobne strašne silný zážitok z minulosti, sme radi, že to máme. Môžem povedať, že máme takmer potvrdenú jednu svetovú skupinu súčasného tanca, keď to vyjde, budeme veľmi šťastní.
Z world music máme tento rok úplne perly. Susana Baca z Peru, Staff Benda Bilili - vozičkári z Konga alebo Les Alegres Ambulancias de Palenque, čo je spevácky zbor z kolumbijskej horskej dediny, ktorý si zachováva pôvodné zvyky a funguje od roku 1905.
Program je zase vyskladaný tak, ako sme chceli. Každý rok je niečoho viac, niečoho menej, snažíme sa však o takú všehochuť.

Aká je vlastne cesta k booknutiu takých mien ako Portishead, Pulp alebo Public Image Ltd.?

Začína to v septembri, kedy sa posielajú takzvané listy záujmu, ktorými oslovujeme kapely. Posielame možno trojnásobok mien, do mesiaca prídu odpovede, z nich vypadne hneď taká štvrtina interpretov, ktorí nehrajú, majú prestávku alebo sólové projekty. Potom sa začne jednať s agentmi, čo je veľká hra, aj keď je to teraz trocha ľahšie, keďže náš festival už má nejaké renomé. Preto sa nám už stalo, že niektoré väčšie mená sme mali potvrdené hneď, napríklad Portishead sme mali už pred Vianocami.
Ďalšia vlna nasleduje po festivaloch, na ktoré chodíme. Napríklad Esben and the Witch sme potvrdili týždeň po tom, čo sme prišli z SXSW v Austine. Iné sa naťahujú dlho, pri niektorých sa dlho čaká na možnosť ich zverejnenia. Na webe sa často o tom diskutuje, ľudia sú v tomto neuveriteľní - sledujú všetky festivaly v našom termíne a hľadajú, čo by sme mohli potvrdiť.
Pri slovenských kapelách chceme mať aj známe mená aj mladé kapely, ktorých je tento rok výrazne viac. Okrem Le Payaco, ktorí si zahrajú po piatich rokoch a sú pre nás osobným headlinerom, hoci toto slovo nepoužívame.
Dôležité sú aj osobné kontakty. Napríklad na Szigete sme videli Public Image Ltd. a bol to strašne dobrý koncert. Samozrejme, keď sme posielali ponuky, tak sme chceli aj ich. Michal bol potom na Womaxe v Kodani a zbadal človeka, ktorý sa podobal na ich gitaristu, Lu Edmondsa, no hovoril si, že čo by robil na world music kongrese. Keď ho stretol druhý raz, tak sa ho spýtal, či náhodou nehrá v Public Image Ltd. a že by sme ich chceli na festival. Tak si šli spolu sadnúť a keď mu Mišo povedal odkiaľ je, on hneď spustil “Tatranska Lomnika” a vymenoval takéto slovenské dedinky, po ktorých cestoval. Po troch dňoch nám prišlo potvrdenie, že kapela si u nás želá hrať. Pomáhajú tak aj náhody.


>> Public Image Ltd. - Bags/Chant (youtube.com)