23.2.2014 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Na slovenskej elektronickej scéne ho môžeme považovať za veterána, len málokto sa na nej drží tak intenzívne a zároveň s takým pokojom, ako práve on. Vlado Ďurajka alias Autumnist, predtým tiež známy ako Abuse, tvorí svoju atmosférickú i pesničkovú elektroniku v etapách. Intenzívne obdobia tvorby sa striedajú s dlhými pauzami. Ale vždy, keď vyjde nový album, dokáže nejakým spôsobom prekvapiť i zároveň nadväzovať na minulosť. To sa mu podarilo aj na jeho tretej dlhohrajúcej platni Sound of Unrest, ktorá vyšla minulý rok. Aktuálne ju prezentuje naživo, po slovenskom turné zahrá aj v Prahe a Brne.


Autumnist sa už jeden a pol dekády pohybuje mimo žánrov. Aj preto bol jedným z prvých v našich krajoch, ktorí dokázali elektronickú hudbu predstaviť tým, ktorí ju dovtedy považovali za niečo nepočúvateľné. Práve novinka Sound of Unrest zabŕda do priamočiarosti, hoci stále v rozumnej miere. „Chcel som si vyskúšať, aké je to robiť viac pesničkovejšie formy a musím povedať, že ma to dosť bavilo. Abstraktnej inštrumentálnej elektroniky sa vydáva obrovské množstvo a je čím ďalej tým ťažšie byť aspoň trochu osobitý, čo je pre mňa zásadná vec,“ hovorí Vlado Ďurajka.


Ešte pod menom Abuse zarezonovali najmä dva releasy z domovského vydavateľstva Deadred. V roku 2002 to bolo EP Sleepfields a o dva roky neskôr dlhohrajúci debut The Great Outdoors. Predovšetkým druhý zmieňovaný šikovne prepojil introvertnú elektroniku so živým zvukom nástrojov, no zároveň tak, aby výsledok nezapadol do priemeru vtedy módneho nujazzu. „Technológia nemá až tak zásadný vplyv na charakter zvuku, ako pracovné metódy. Ja sa snažím čím menej programovať a sadzať noty do mriežky, opravujem len zásadné nepresnosti a skôr manipulujem sample tak, aby mali organickejší groove. Bez technológie by som určite nebol schopný robiť hudbu,“ vysvetľuje.

Ďurajka svoj pseudonym opustil pred piatimi rokmi, predovšetkým z pragmatických dôvodov. Napríklad Last.fm vám totiž ukáže, že projektov s rovnakým názvom je minimálne trinásť. V čase internetu tak je dôležité mať unikátne meno.


„Mám odjakživa slabosť pre akustické farby a oveľa viac než krkolomné syntézy ma baví hľadanie zaujímavých samplov, nie celých fráz cudzej hudby, ale zaujímavých farieb a nálad. Z čím bizarnejších zdrojov, tým lepšie,“ popisuje proces tvorby Vlado Ďurajka, ktorý popri hudbe pracuje ako grafik a je tiež zodpovedný za dizajn jeho albumov. Prejavilo sa to i na výpravne zabalenom vinyle Sound of Unrest.

A ako je to s tými pauzami? Debut pod menom Autumnist vyšiel štyri roky po predchodcovi, na novinku Sound of Unrest sa čakalo ďalšie štyri. „Je to spôsobené najmä mojou vrodenou lenivosťou. Mám obdobia, keď neurobím pár mesiacov ani notu, lebo nie je pnutie. Potom robím pár mesiacov dosť intenzívne, hlavne ak ma nejaký track chytí,“ hodnotí Autumnist. „Po každom albume potrebujem aj chvíľu oddychu, vyčistiť si hlavu, nabrať novú chuť na tvorbu a hlavne energiu na produkciu... Doplniť mannu,“ dodáva so smiechom.

Podobne to funguje aj s koncertovaním. Autumnist hráva nárazovo, nevystupuje sám, ale so živou kapelou, ktorej základ tvorí rytmická sekcia z kapely Nylon Union – Martin Turzík a Matúš Homola, aktuálne s ňou napríklad koncertuje aj saxofonista Peter Kohout z legendárnych Bez ladu a skladu. „Posledné roky sme hrali naživo veľmi sporadicky. Myslím si, že zatiaľ nás to pomerne baví, aj keď väčšina live bandu je profesne dosť vyťažená a sú už aj nejaké rodinné obmedzenia. Predsa len, už sme banda štyridsiatnikov.“