1.5.2014 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Pamätám si ich koncert v prešovskom klube Wave v októbri 2010. Neznáma kapela, jeden z prvých koncertov, poloprázdny klub, na druhej strane intenzívne bicie, premyslená gitara a hluk. Post- žánre či sludge na slovenský spôsob s medzinárodným zvukom. Dawn To Come medzičasom stihli nahrať jedno dobré EP, ktoré však ani zďaleka nedosahovalo intenzity koncertov a rozpadli sa. Teraz sú však svojim spôsobom späť. S iným názvom, v inom meste. Kapela Inheritance je jedným z najzaujímavejších nových počinov na ex-federálnej scéne.



„Bola to skôr otázka času, kedy si k sebe po rozpade Dawn to Come nájdeme cestu. Po mojom odchode do Brna definitívne zaniklo Dawn to Come, aj keď v tom čase bol pripravený nový materiál - nie veľmi nepodobný tomu čo robíme teraz. Celkom ma to mrzelo, ale muselo v nás niečo dozrieť. Niečo, čo dokázalo za jeden mesiac úplne pohltiť troch ľudí a vyprodukovať to, čo sa teraz nazýva Inheritance,“ vysvetľuje bubeník Peter Kušnírik prepojenie starej a novej kapely, ktorá funguje na ose medzi Brnom a Prešovom. V ňom žije druhý člen Inheritance a aj Dawn To Come, gitarista Jakub Volovár. Celkový zvuk dopĺňa a zmäkčuje klavírny element Alex Strapkovej, ktorý Peter považuje za kľúčový. Vo výsledku ide o atmosférický post-rock s prvkami rôznych žánrov.

„Hlavným popudom bola stávka vo forme: poďme urobiť za štyri týždne kapelu, bez toho aby sme skúšali a videli sa, s cieľom odohrať jeden koncert. Čiže urobiť to úplne opačne ako to bežne robia kapely. Táto výzva sa nakoniec stala hnacím motorom, ktorého produkt v našom ponímaní ďaleko prevyšuje Dawn to Come,“ dodáva. Prvý koncert bol pomerne nedávno, v brnenskom Bore 1. decembra s Deux Boules Vanille z Francúzska.


Debutové EP, sedempalec s príznačným názvom Distances, si kapela vydala sama v marci. Nastolený koncept dodržiavala trojica Inheritance aj pri nahrávaní – gitara sa nahrávala v Prešove, bicie s klavírom v Brne: „Komponovanie v našom podaní môže vyzerať veľmi primitívne až priamočiaro. Jakub zloží kompletnú gitarovú kompozíciu pre celú skladbu, bez akéhokoľvek nášho zásahu. Následne to do rúk berieme my a je našou úlohou sa s tým potrápiť,“ hovorí Peter. „Je to taký kolobeh prekvapení, kde každý vlastne vchádza do tvorby s hotovým produktom a prezentuje ho ostatným. Je to možno proti nejakým pravidlám, ale nám to takto príde vzrušujúce a čo je hlavné, funguje to.“

To je pravda, EP už získalo slušný ohlas, kapela navyše predskakovala v ostatných týždňoch veľkým menám – vo vypredanom Bore trojici Pontiak a v Košiciach írskym post-rockovým matadorom God Is An Astronaut. „Určite je to zaväzujúce, dokonca sme sa kvôli tomu rozhodli dať si aj druhú skúšku,“ smeje sa Peter s tým, že nezáleží na veľkosti kapiel, vždy idú do koncertu naplno. Aj keď na diaľku.