8.12.2011 | Autoři: Filip Drábek, Jana Kočišová | sekce: publicistika Koncom októbra sa britská trojica Belleruche zastavila v Bratislave, Prahe i Brne. Pár minút po prvom menovanom koncerte vznikol rozhovor, v ktorom sa postupne vystriedali všetci členovia. O Pohode, Bonobovi, technike alebo Mariánovi Vargovi sme sa bavili s DJ-om Modestom a gitaristom Rickym Fabolousom, o mene Belleruche, či žánrových škatuľkách s hlasom kapely, Kathrin deBoer.

Na Slovensku ste zahrali druhý raz. Pamätáte sa na koncert na Pohode?

DJ Modest: Pamätám si, že bolo tak teplo, že môj notebook sa doslova roztopil. Museli sme na chvílu zastaviť koncert, dať dole obal laptopu a trocha ho zachladiť.
Ricky: Na obrazovke ss objavovali také digitálne bloky, vyzeralo to ako vo filme.

Je vôbec Pohoda porovnateľná s Glastonbury?

Ricky: Boli ste niekedy na Glastonbury? Je to jednoducho obrovské. Veľa ľudí, veľa hudby, veľa scén, veľa známych ľudí. Keď si to vezmete, tak sme tam hrali vtedy, keď headlinermi boli Jay-Z alebo Kings of Leon, takže vás veľmi poteší, keď vystúpite aj na menšej scéne a príde sa na vás pozrieť pár stoviek ľudí.
Ale Pohoda bola vynikajúca. Videl som tam takého slovenského prog-rockera s hammondom (Marián Varga s Collegiom Musicom, pozn. red.), ktorý bol vskutku excelentný.

Improvizujete naživo?

DJ Modest: V rovnakej zostave, v akej hráme naživo aj skladáme, skúšame a nahrávame. Niekedy začíname s loopom, niekedy Ricky príde s gitarou, alebo nájdeme sampel a manipulujeme s ním. Pred novým albumom sme takto pripravili sedemdesiat až osemdesiat skladieb, čo sme nakoniec zredukovali na dvadsať.
Ricky: Niekedy prinesie Tim sample, ktorý ja zahrám na gitare, nahráme ho do počítača, skrečuje s ním a takýmto procesom sa postupne odfiltruje a zmení jeho podstatná časť. Takže niekedy nahráme gitaru do počítača, upravíme, zahrám to na gitare, zase to nahráme a tak ďalej. Takýto proces na zvuku vytvorí zvuk ako po-po-po-po-pop (napodobňuje zvuk).
DJ Modest: (smiech) Znie to ako sliepka.



Akú najdivnejšiu vec ste už vysamplovali?

DJ Modest: Minulý týždeň sme hrali v Bulharsku a mali sme tam pár dní voľna. Takže sme sa rozhodli napísať skladbu, ktorú by sme zahrali naživo. Kathrin sa naučila nejaké slová po bulharsky a ja som vysamploval zvuk cesty, pretože náš hotel bol hneď vedľa diaľnice.
Ricky: Prišiel som k nemu do izby a on stojí pri okne s mikrofónom a kričí na mňa: “Rick, rýchlo sa pozri na počítač!” Tam som videl pravidelne vysamplovaný zvuk diaľnice, z ktorého sme neskôr spravili loop.


Zaujímalo by ma, čo vlastne naživo ako DJ robíš?

DJ Modest: Na scéne mám jeden gramofón, laptop, Ableton, pad na bubnovanie a mix. Hrám sa so skladbami elektronickým spôsobom, rozbíjam ich, znova spájam. Je to zábavné, pretože dokážeš s tým spraviť úplne hocičo.

Vaša speváčka bola v koncertnej zostave Bonobo. Nežiarlili ste naňho? Alebo vám to aj pomohlo?

Ricky: Museli sme sa s ním o ňu pobiť.
DJ Modest: A viete, on je veľký chlap. Mám rád, čo Bonobo robí, no to, ako hrali s Kathrin bolo veľmi odlišné od toho, čo robíme my.
Ricky: Myslím, že to na nás trocha upozornilo. Takže keď ľudia prišli na náš koncert očakávali Bonoba. Niektorým sa to páčilo, niektorí boli sklamaní. No nakoniec sme mali v kapele veľa práce a tak Kathrin s Bonobom skončila.

Nikdy predtým som nevidela, ako vyzeráte a tak som si predstavovala, že vaša speváčka musí byť černoška. Keby ste si ju mali predstaviť iba podľa hlasu, ako by vyzerala?

Ricky: Ja si jej hlas spájam iba s ňou. Je to prirodzené, lebo ju poznám roky.
DJ Modest: Ušami sa vidieť nedá, takže to je vlastne úplne jedno, kto je akej farby. V Británii máme ragga MC-ího, ktorý si hovorí YT. Je beloch, z Birminghamu, z africko-karibskej časti mesta a ten znie úplne ako černoch. Kathrin je ale veľmi šikovná a talentovaná speváčka, so svojim hlasom dokáže robiť hrozne veľa.

V tomto momente sa strieda stráž, Ricky a Modest odchádzajú baliť veci a prichádza speváčka Kathrin.

Osobne ma prekvapili recenzie na váš posledný album, kde sa až príliš často hovorí o tom, že je temný. Mne taký ale nepríde...

Kathrin: Áno! Počúvame to neustále. Začalo to s jedným rozhlasovým DJ-om, našim priateľom, ktorého poznáme dlho a ktorý nás aj kedysi podpísal pod jeho label. Vstúpili sme do štúdia na interview a prvú vec, ktorú povedal bolo: “Tak. Nový album je celkom temný, ha?” Hovoríme mu, že náš album je predsa veselý. No a potom sme v štúdiu zahrali smutnejšiu skladbu a hneď sa z nás smial: “Áno, veselý, veľmi veselý...”



Vaša hudba nie je ani soul, ani elektronika, ani trip-hop. Čo to je?

Kathrin: Nie je ničím z toho. Ľudia radi zjednodušujú, no my ich prosíme len o to, aby boli otvorení. Ak nás má niekto rád, tak nás ma rád a škatuľky ho nezaujímajú. Ak nám niekto povie, že hráme jazz, tak mu musíme povedať, ale no, toto nie je jazz. Jazz je Charlie Parker, ktorý bol absolútne fantastický. No jazz by sa mal stále hýbať, takže hocikto, kto ho zahrá ako Charlie Parker už nie je jazz. Ak niečo zaškatuľkuješ, dávaš tomu obmedzenia. To čo hráme je hudba. Iba hudba.

Ako ste sa vlastne stretli?

Kathrin: Cez kamaráta kamaráta. Rick a Tim spolu hrávali strašne dlhé sety v jednom londýnskom bare a raz ma poprosili, nech si zajamujeme. Potom ma zavolali znova no a neskôr nám niekto bookol regulárny koncert. Povedali sme si, do riti, veď nemáme žiadne skladby. Tak sme začali písať a na každý ďalší koncert sme priniesli novú skladbu. Vydali sme prvý singel pod našim vlastným vydavateľstvom a ja som sa vrátila na pár mesiacov do Austrálie. Mám podozrenie, že si obaja mysleli, že sa už nikdy nevrátim, no vrátila som sa a pokračujeme doteraz.

Čo vlastne znamená váš názov?

Kathrin: Ricky mal zamestnanie, v ktorom nemal príliš čo robiť a tak stále hľadal niečo na internete. Špeciálne googloval psov... No a keď sme mali odohrať prvý koncert, museli sme si vymyslieť meno. Na internete našiel tohto hrdinského psa z Nového Zélandu, ktorý bol niečo ako národný hrdina a volal sa Belleruche. Roky na to sme hrali vo Francúzsku, kde sa všetci tešili, že máme francúzske meno. A my sme vlastne ani poriadne nevedeli, čo znamená.