11.5.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Komu by sa nepáčila predstava žiť v krásnom domčeku na pokojnej pláži? Možno práve idylická predstava romantického východu či západu slnka za morským horizontom stála za výberom mena skupiny Beach House. Victoria Legrand a Alex Scally si príznačnejšie meno azda vybrať ani nemohli. Jagavé hviezdy dream popu vydávajú tento mesiac už svoj štvrtý radový album a to je príležitosť pozrieť sa na ich kariéru a doterajšiu tvorbu podrobnejšie.

Zatiaľ sa môže zdať, že hudobná kariéra dvojice je ako prechádzka ružovou záhradou. Cesta na vrchol moc strastiplná nebola a už od zverejnenia prvých piesní si na svoju stranu získali tak oddaných fanúšikov (okrem iných ich popu podľahli aj známe celebrity ako Jay Z či Beyonce) ako aj hudobných kritikov. Vyhýba sa im aj tvorivá kríza, strata nápadov a v ich doterajšej tvorbe nenájdete žiadne bočné slepé uličky. Nepotykajú sa ani s problémami čoraz viac sa zvyšujúceho tlaku veľkých očakávaní. Prirovnať ich tak môžme akurát k dobrému vínu, ktoré časom zreje k lepšiemu a lepšiemu. To platí predovšetkým v súvislosti s ich albumami, kde každou novou nahrávkou prekonávajú tú predošlú. Pritom si s dávkou nevšednej prirodzenosti zachovávajú originalitu a vlastnú tvár.

Okresávanie diamantu

Beach House sú sústavne v určitom vývine a raste. Zatiaľčo na eponymnej debutovej platni boli ich skladby ešte tak trochu naturalistické a neokresané, stále niesli typické "beachhousovské" čtrty – hudobnú dávku snového minimalizmu a chytľavé melódie. Pri spätnom návrate k tomuto albumu si určite všimnete naznačený obrovský potenciál. Bude vám jasné, že dvojica mala hudobný diamant v rukách od začiatku a usilovne pracovala na tom, aby ho postupne opracovávala. Túto prácu nezneváži ani fakt, že samotne nahrávanie debutu trvalo len necelé dva dni. Rovnaký pocit nadobudnete aj z ich druhotiny Devotion z roku 2008, inšpirovanej temnou atmosférou filmov Davida Lyncha. Výsledkom bola stúpajúca popularita na internete a pozvánky na spoločné turné od kapiel ako Fleet Foxes či Grizzly Bear. Do podvedomia sa dostávali aj u ľudí, ktorí sa o hudbu starajú v zákulisí, a tak sa v rámci hudobnej ligy uskutočnil prestup od Carpark Records k známemu nezávislému vydavateľstvu Sub Pop Records.

Vybrúsiť pomyselný diamant sa podarilo pred dvoma rokmi, keď nasledovala v tom čase už dosť očakávaná tretia štúdiovka Teen Dream. To malo za výsledok zaslúžený prielom medzi hudobnú elitu. Nehladiac na tlak hudobnej verejnosti sa dvojica naďalej venovala len písaniu nových piesní, vyvíjaniu a vylepšovaniu ich zvuku. To sa im úspešne podarilo a svoje zasnene melódie dotiahli do dokonalosti. Sama Victoria o tejto nahrávke hovorí: „Myslím si, že táto nahrávka je viac hmotnejšia. Sú tam iné rytmy, nové emócie, viac dynamiky. Menej lo-fi zvuku a viac hi-fi. Niektoré veci sú čistejšie a zrozumiteľnejšie a tým viac intímnejšie a prístupnejšie poslucháčovi.“ Celú atmosféru albumu tak trochu charakterizuje štvrtá pieseň na albume, nazvaná podľa severského Nórska. Evokuje presne tie pocity človeka stojaceho niekde uprostred fjordov a pohľadnicovo krásneho obrazu pobrežia za trhajúcej sa hmly. S ich hudbou sa tak začala spájať aj vizualizácia a obrazovosť. Album definitívne definoval ich vlastnú hudobnú tvár.

Na začiatku bolo osudové náhodné stretnutie

Dvojica Victoria Legrand a Alex Scally sa prvýkrát stretla v americkom meste Baltimore v štáte Maryland. Zatiaľčo Alex tu v podstate strávil celé detstvo a dospievanie, Victoria sa v mladosti nacestovala viac. Jej umelecky založená rodina (otec je maliarom a zároveň je neterou hudobného skladateľa Michela Legranda a speváčky Christine Legrand – pozn. red.), pochádza z Francúzska a tak vychovávaná vo Philadelphii, do Paríža jazdila často na prázdniny. Istý čas tu pobudla aj počas rokov štúdia, keď sa venovala herectvu a v Paríži navštevovala kurzy International Theatre School Of Jacques Lecoq. Do Baltimoru ju nakoniec podľa jej slov zaviala túžba po nezávislosti a hlavne nízka cena ubytovania. Niekde tu potom cez spoločných kamarátov na seba obaja narazili. Razom zistili, že sú akýmisi spriaznenými dušami so spoločným hudobným vkusom. Victorii sa tak splnil jej teenagerský sen o stretnutí chlapca svojich snov, s ktorým bude môcť stráviť nekonečne veľa hodín diskutovaním o hudbe. Podľa ich vyjadrení sú však stále len dobrými kamarátmi. To ale nič nemení na fakt, že po umeleckej stránke jeden druhého až neuveriteľne dokonale dopĺňajú: „Sme jednoducho dvaja ľudia, ktorým plávajú v mysliach veľmi podobné farby.“

Synchronizáciu dvoch duší má symbolizovať aj v úvode spomínaný názov skupiny. Hoci v Baltimore nenájdete žiadne pláže, jedna sa tam napriek tomu predsa len nachádza. Tá je skrytá vo vlastnom svete Alexa a Victorie. Podľa slov Alexa má práve pomyselný „dom na pláži“ na nej stojaci symbolizovať ich prepojenie: „Jedna vec na ktorej sa s Victoriou vždy zhodneme je, že naša hudba je náš vlastný svet. A myslím si, že práve takéto pocity vyvoláva „beach house“: únik do iného sveta“ Rovnako tak prelínanie sa ich hlasov, zvukov pián, organov xylofónov a gitarových podmazov. Práve kvôli chuti tvoriť spoločné veci sa Alex popri venovaniu sa stolárčine, ktorej sa vyučil, začal učiť hrať na gitaru. Predtým totiž jeho jedinou hudobnou skúsenosťou bola hra na basu v stredoškolskej kapele. Pre zaujímavosť, Victoria si svoj hlas cibrila počas strednej spievaním coverov od Led Zepellin.

Beach House ako celoživotný projekt

S tlakom a veľkými očakávaniami sa Beach House dokázali vysporiadať už na spomínanom treťom albume Teen Dream. Potom, čo však dostal ich „diamant“ jagavú a blýskavú podobu, boli na mieste pochybnosti, kam sa dvojica dokáže posunúť a či sa môže nejak vylepšiť. Čuduj sa svete, akoby táto záťaž na dvojicu skoro tridsiatnikov vôbec nepôsobila. Na internete už uniknutá nová nahrávka Bloom, ktorá oficiálne vyjde 14. mája, je nakoniec rovnako jagavá a úchvatná ako predchádzajúca tvorba. Opäť raz ponúka výpravnú cestu niekam do fantázie, kde každý jeden akord či tón jednotlivých piesni hrá podstatnú rolu aj v celkovom vyznení albumu. Spôsob akým dokázali znova túto cestu vykresliť asi neprekvapí, že ako inspirácia poslúžilo aj ich únavne koncertovanie a cestovanie s predošlou nahrávkou.

Beach House sa za osem rokov dopracovali k pomyselnému čiernemu pásu hudobného karate a stali sa majstrami zasneného popu. Nebude žiadnym preháňaním zaradiť ich do elitného klubu dream popu vedľa legiend ako Mazzy Star, Spiritualized či Nico, ku ktorým boli od začiatku prirovnávaní. A to stále vyzerá, že sa je načo tešiť do budúcnosti. Prísľuby sú veľké a už spomínaný diamant v ich rukách sa javí ako ešte stále dostatočne veľký na pedantné okresávanie k dokonalosti. Aj zo slov Victorie cítiť veľkú chuť dvojice stále pokračovať: „Beach House je môj životný projekt. Cítim, že to chcem robiť navždy. Budem tvoriť hudbu dovtedy, kým budem vládať. Je to v podstate aj jediná vec, ktorú robím, nemám žiadnu inú prácu. Je to môj život.“