13.10.2012 | Autor: Jana Kočišová | sekce: publicistika Novinár, spisovateľ, hudobník a grafik Al Burian sa narodil v roku 1971 v Severnej Karolíne. Momentálne žije a tvorí v Berlíne, odkiaľ tiež pravidelne prispieva do českého hudobného magazínu Full Moon. Vďaka vydávaniu komiksov a amatérsky rozmnožovaných pamfletov s literárnym obsahom – zinov sa stal špecifickou postavou americkej DIY scény. Člen kapiel Milemarker a Challenger verí, že knihy, noviny a iné fyzické nosiče tu s nami ešte chvíľu ostanú a aj tomu sa venoval náš rozhovor.

Považuješ sa za novinára?

Občas. Podľa mňa to závisí od toho, do akého média píšeš alebo ako je tvoje písanie prezentované. Napríklad za moje písanie pre časopisy, áno, pretože to považujem za písanie akéhosi druhu hudobnej publicistiky, podobnej napríklad veciam, ktoré som písal pre Punk Planet. Ale predovšetkým moje staršie novelistické príspevky by sa dali prirovnať k skutočným reportážam.

Mohol by si popísať v čom je pre teba rozdielne písanie pre zin a pre „klasický“ hudobný magazín?

Stojí a padá to na dedlajne. S časopismi je to tak, že príde deň, keď si uvedomím „shit“, veď tam musím niečím prispieť. Môže to byť buď niečo na čom už chvíľu pracuješ, alebo a to sa stáva častejšie, zabudneš na dedlajn a musíš dať dokopy dobrý súvislý text veľmi rýchlo. Je to ekvivalent fotografickej momentky. Písanie do zinov je ako maľba. Pracujem na nich kúsok po kúsku a oni sa začnú vyvíjať. Vytvárajú si akúsi osnovu a nové témy sa postupne nabaľujú. Ešte viac by som to asi prirovnal... ku koláži? V každom prípade to funguje bez špecifického časového rámca, je to hotové, keď je to hotové. Samozrejme aj pri tomto procese nastane moment, keď si uvedomíš, že si tak z 85% hotový a tých zvyšných 15% vie byť veľmi zradných, rovnako ako písanie na poslednú chvíľu.

Reprezentujú podľa teba ziny chýbajúci kúsoček kultúrnej mozaiky?

Predtým, pred zjavením internetu a blogov, pravdepodobne reprezentovali. Myslím, že veľa z funkcií, vďaka ktorým boli ziny užitočné – nízke náklady, neprofesionalita, takmer okamžitá komunikácia – na seba prebrali elektronické média.
Ak sa pozrieme na ešte základnejšiu rovinu, väčšina fyzických médií, písaných, nahraných, a tak ďalej, je nahrádzaná elektronickými médiami a preto je podľa mňa dôležitejšie pýtať sa: „Nereprezentujú skôr fyzické média ten chýbajúci kúsoček kultúrnej mozaiky?“
Osobne by mi fyzické nosiče chýbali. Nemyslím si, že mi z dlhodobého hľadiska, do konca života, bude vyhovovať čítanie v digitálnom rozhraní. Kniha, ako objekt okolo nás, tu ostane. Ešte aspoň chvíľu. Napríklad konzumácia tlačenej formy Burn Collectora s jeho rozsahom, je vo fyzickej podobe oveľa príjemnejšia. Myslím, že to je ten skutočný súboj – fyzické vs. virtuálne.

Zaregistroval si nejaké české ziny?

Nie, žiadne nepoznám. Sú tu nejaké dobré? No myslím si, že nejaké existujú. Špeciálne tie v smere „osobných“ zinov, pretože tu je pár skvelých známych českých spisovateľov. Ale celkovo je môj dojem z európskej zinovej scény skôr taký, že sa orientujú predovšetkým na hudbu a politiku a menej na literatúru.

Aké to je písať pre magazín, ktorého jazyk neovládaš? Nemáš obavy, že by preklad mohol „zabiť“ tvoje dielo?

Mám problémy s nemeckými prekladmi, pretože mám fakt trochu dojem, že Nemčina zabíja moje písanie. Ale to cítim len preto, že nemecky rozumiem dosť dobre na to, aby som to rozoznal.
S Češtinou nemám žiaden problém. Pozrieť si vydanie Full Moonu je pre mňa ako spisovateľa skutočným potešením, pretože nie som schopný skontrolovať všetky preklepy v texte alebo sa spätne zamýšlať nad tým, ktoré frázy som ako mohol naformulovať alebo aké časti som dokonca mohol úplne vynechať. Namiesto toho, prichádza čisté potešenie z toho, že vidíte svoje meno v tlači.

Komiksy. Najskôr kreslíš a potom píšeš, alebo je to naopak?

Nakreslím hrubú verziu skice tak rýchlo, ako to dokážem, aby som zachytil príbeh. Potom si prejdem obrázky, občas ich aj kompletne prekreslím. Pôvodnú skicu použijem ako storyboard. Niekedy sa skice len tak usadia a nič z nich nevznikne. Vtedy ich ešte eventuálne môžem niekde publikovať v ich čistej strapatej podobe.

Podobnosti v komponovaní komiksu a pesničky. Existujú?

Hm. Vlastne som nikdy nerozmýšľal nad podobnosťou tvorby komiksov a písaním pesničiek, ale v istom zmysle sú tu celkom jasné paralely.

Máš voľnú ruku, predstav si čo chceš. Kde si bol pred dvadsiatimi rokmi?

Pred dvadsiatimi rokmi som mal dvadsať a všetko po čom som túžil bolo cestovanie. Stať sa tulákom, robiť hudbu, ísť na turné, stretávať ľudí. Všetci dospelí a autoritatívne postavy v mojom živote mi vraveli, že je to hrozný nápad. Že zahadzujem svoju budúcnosť, že nakoniec skončím niekde v base, alebo podobne. Vďaka tomu sa stal môj postoj k životu pekne cynickým, očákaval som, že zlyhám a čakal som na pohromu. Retrospektívne si želám, aby som mal viac odvahy a sebavedomia a spravil tie isté veci s iným postojom, plným presvedčenia o ich správnosti a snahou dotiahnuť ich celé lepšie dokonca. Neodporúčam ľuďom v dvadsiatke hrať to na istoty, pretože na to budú mať dosť času neskôr v živote.



Doteraz si počas svojho pôsobenia na hudobnej scéne vystriedal mnoho kapiel. Hráš teraz niekde? Vraj máš aj hudobný projekt so svojou mamou, je to tak?

So svojou mamou mám hudobný projekt Burian Family Band. Je to svojím spôsobom mutovaný folk a iné staré veci, ona hrá na na husle a ja na gitaru. Je to celkom sranda. Tiež hrám v jednej hlučnej „elektrickej“ kapele Big Eater.

Aké najväčšie výhody/nevýhody podľa teba prinášajú DIY princípy v písaní a hudbe?

Najväčšou výhodou je, že neexistuje prostredník. Nedostaneš zamietavé odpovede a nikto nezedituje tvoju prácu do nerozoznateľnej podoby. Žiaden vydavateľ ti nezníži rozpočet. Koniec koncov nikomu na tvojej práci nezáleží viac ako tebe, preto svoju prácu reprezentuješ a odprezentuješ najlepšie ty sám. A hlavne najúprimnejšie, to sa skutočne počíta.
Na druhú stranu vedia byť DIY princípy poriadnym tŕňom v oku. Veľa ľudí sa na túto cestú jednoducho nevydá kvôli časovej tiesni. Úprimne, keď sa tak zamyslím, asi by som bol najradšej, keby za mňa druhí robili väčšinu vecí väčšinu času.
Ja sa teraz sústredím na svoje záujmy. Prišiel som na to, v čom som dobrý alebo presnejšie čo mám rád. Chcem sa venovať kreatívnym činnostiam. Nedokážem však robiť viac vecí naraz a som veľmi neorganizovaný. Našťastie existuje dosť ľudí, ktorí v mojom prípade radi zastanú funkciu prostredníkov a sú v tom dobrí. Snažím sa preto vnímať pre a proti všetkých spôsobov a žiaden z nich pre mňa nie je eticky nadradeným. Záleží na tom, alebo by aspoň malo na tom záležať, čo je pre danú situáciu najpraktickejšie.
Vo všeobecnosti a najmä pri DIY platí, že ak ľudia, ktorých máš k dispozícii neodvedú lepšiu prácu ako ty, napr. v grafickom dizajne, s promovaním a tak ďalej, tak načo im za to platiť? Dosiahneš lepší výsledok, ak si to urobíš sám.