Na gitare som hrával už dlho, keď sa ma ktorýsi kamoš opýtal, či nechcem robiť aj vlastnú hudbu. Vtedy som povedal, že mám hudbu až priveľmi rád na to aby som do nej šprtal.
Zmenilo sa to jeden upršaný večer na hotelovej izbe. Pršalo už asi mesiac v kuse a nudil som sa kráľovsky. Nebavilo ma už nič, ani hrať cudzie pesničky. Tak som spravil svoju vlastnú - Being Bored in a Hotel Room.
Odvtedy to už šlo. A šlo to všetko do šuflíka. ... snaha založiť kapelu po pár mesiacoch zlyhala, zostala po nej len elektrická gitara. Najjednoduchším riešením bola digitálna kapela, nahrať si všetko sám na počítači. A šlo to. Do šuflíka.
Ešte sa uvidí, či to v tom šuflíku neskončí, ale hádam nie. Som nevyliečiteľný optimista.
