18.8.2011 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Jeden z najmenších priestorov od vydania ich posledného albumu High Violet a podľa samotných členov kapely aj posledné miesto na európskom wishliste miest. The National sa predstavili po prvý raz v Prahe a vo vypredanom Divadle Archa predstavili nielen spomínanú minuloročnú nahrávku.


Trpezlivosť, s akou The National vystavali svoju popularitu je obdivuhodná. Klubová kapela tento rok, po minimálne troch vynikajúcich platniach, a vyše dekády hrania, postúpila na headlinera festivalov. No možno práve tá pomalá práca a pomalý rast spôsobil to, že na veľkom koncertnom pódiu dokážu dva páry bratov a jeden spevák, doplnení o dychovú sekciu, vytvoriť nevídanú intímnu atmosféru. Lenže tá je stále ešte ničím oproti tomu, ako blízko, a to nielen fyzicky, sa ku kapele ocitnete v priestore, akým je Archa.

Kapela bez imidžu

Sympatické na The National je aj absencia akéhokoľvek imidžu. Dokonca aj ich skladby, ktorých zaznelo celkovo viac ako dvadsať, nepodliehajú žiadnej dobe, či trendu. Je to skrátka kapela obyčajných, hudobne mimoriadne talentovaných mužov, v ktorej majú gitarové dvojičky Dressnerové akurát nacvičené niektoré spoločné gestá a spevák Matt Berninger čaká na, ak by som mal parafrázovať ich text City Middle, ktorý zase parafrázoval hru Tennesseeho WIlliamsa Mačka na rozpálenej plechovej streche, "klik". Ten ho však nemá upokojiť, ale naopak, nakopnúť tak, aby sa z na pohľad obyčajného speváka s výborným hlasom stal výbušný a nepredvídateľný frontman.

Berninger spieva zväčša ticho, no lepšie mu to ide nahlas a keď kričí, vydáva skoro až neznesiteľný rev, no k vygradovaným sentimentálnym skladbám to úplne sedí. Prechádza sa po pódiu, premiestňuje si stojan od mikrofónu, čas od času si spraví výlet zo strany na strany stejdžu a vyčkáva do posledných momentov, kým sa v eufórii vrhne do publika tak, ako sa stalo v predposlednej Terrible Love. Žiadne veľké pózy, či gýčovitosť hyperaktívnych spevákov vyučených hair-metalovými klipmi.

Množstvo veľkých momentov

Počas koncertu The National bola každá skladba veľkým momentom, či už to boli známejšie skladby ako Fake Empire, či Mr. November, alebo albumové a Little Faith, alebo záver v podobe úplne akustickej (to znamená, bez káblov, iba v sprievode akustických gitár, dychov a jemných perkusií) Vanderlyle Crybaby Geeks, ktorá definitívne zbúrala všetky bariéry medzi divákom a interpretom a po dramatických skladbách je akýmsi vykúpením so sladkým úsmevom po famóznom koncerte. Jednoducho, ak sa koncert The National promoval ako klubová udalosť sezóny, nepreháňalo sa. Čakalo sa naň dlho, no zabúdať sa naňho bude ešte dlhšie.

The National, Praha - Divadlo Archa, 17. 8. 11