10.7.2009 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě
Prvý júlový víkend v Českej republike už tradične patrí jednému z najväčších tuzemských festivalov - Rock for People. Ten zaknihoval už pätnásty ročník a ako pozvánku poskladal celkom zaujímavý line up. Program sa v skutku osvedčil, keď do Hradca Kralové prilákal niečo cez 26 tisíc divákov a zapísal sa ako, čo do počtu divákov, najúspešnejší ročník. Ako bonbónik sa k tomu pridalo nádherné počasie. Ak by sme nerátali piatkový večierok pre nedočkavých, „tradičný“ dážď sa tentoraz festivalu vyhol.

Garážový zvuk stále inšpiruje

Rock for People sa snaží zameriavať najmä na zahraničné kapely, každoročne však prináša prehliadku aj toho najlepšieho zo scény domácej. Výnimkou nebol ani tento rok, keď sa priestor pre domáce kapely vyhradil najmä na troch menších stagoch. Ten najmenší niesol názov rádia Kiss. V rámci neho sa predviedli mladé, či staršie kapely, poväčšine hrajúce tvrdšiu hudbu (svoje miesto si tu našli aj kapely nominované cez televízny program Pětka v pomeranči). Oproti ostatným stagom však lákal najmenej. To potvrdzuje aj fakt, že spomedzi všetkých kapiel sa najviac ľudí podarilo prilákať folkovému Xindl X. Na jeho vystúpenie sa rad pospevujúcich si ľudí tiahol ďaleko von z hangára. Tento stage zároveň priniesol poslednú kapelu festivalu. Najmä pre tých, ktorí sa nechceli stotožniť s elektronickým koncom kapely Underworld zahrali pražskí Fake Tapes. Za spomenutie stoja minimálne zato, že koncert zvládli odohrať aj napriek miernemu alkoholovému dopingu.

Istoty, ktoré nesklamali

Festival okrem iného priniesol aj zaujímavé výročie. Svojich 25 rokov pôsobenia oslavovali punkeri Plexis. Výročie s nimi prišla osláviť mnohočlenná základňa a tej ako poďakovanie boli dopriate aj nové pesničky. Keď je už reč o fanúšikovskej základni treba spomenúť Vypsanú fixu. Tí si zaumienili zahrať tri koncerty počas troch dní, a na každom predstaviť jeden z ich albumov. Tento ambiciózny plán sa im vydaril a pokiaľ bol na nich vždy taký nával ako v nedeľu popoludní, tak sa skončil naozaj úspechom. O priazeň fanúšikov sa taktiež môžu oprieť The Prostitutes, ktorým sa v sobotu ako prvým podarilo zaplniť Cool stage. Na tom im predskakovali Please the Trees. O to, že na nich prišlo len pár ľudí sa zrejme podpísal fakt, že stage otvárali ako prví. Na tom istom pódiu sa o deň neskôr predstavila trojica Sunflower caravan. Ako sa na ich vystúpení odzrkadlí fakt, že už majú nahratý debut boli zvedaví nielen tí mladší. V rukách fanúšikov sa ocitli fotoaparáty, keď za nahraté videá kapela sľúbila albumy zadarmo. Už tradične plno bolo aj na Sunshine, ktorí sa predstavili sťaby predskokani britských Bloc Party. Kotol bol vo vare. A to tak ako pri nových skladbách, tak pri starších osvedčených hitoch. Česť uzatvárať nedeľňajší program sa dostalo triu Tata Bojs. Tí sa po úspešnom akustickom koncertovaní vrátili k svojmu tradičnému zvuku a bolo na nich naozaj plno. Nabudúce by si zaslúžili byť na programe napísaní minimálne rovnakou veľkosťou písma ako takí Divokej Bill či Chinaski.

Kapely zo Slovenska

Už tradične dostali priestor aj kapely zo Slovenska (autor mal úchylku zistiť, ktorá kapela zaujme najviac :) ). Organizátori vsadili na istotu a pozvali Horkýže slíže, ktorí svojím vystúpením pritiahli naozaj masy, ktoré známe songy odspievali spolu s touto kapelou z Nitry. O čosi menej ľudí pritiahli ďalší starí známi Polemic. Tí dotvorili nedeľňajší program, ktorý bol ska vystúpení naozaj plný. Svoje meno v Českej republike si začínajú postupne robiť bratislavskí From Our Hands. Nedávno predskakovali na turné Sunshine a zrejme tým na seba upozornili aj organizátorov. Na festivale pokrstili svoj debutový album, netradične vzduchom.

Humor nadovšetko

Na festivale sa predstavili celkovo štyri francúzske kapely. Dve z nich pobavili fanúšikov nielen svojím hudobným umením, ale aj zmyslom pre humor. Dvojica The Inspector Cluzo svojim funkovo rockovým štýlom, chvíľami pripomínajúcim Faith No More, pritiahli naozaj početnú skupinu ľudí. Tým sa vtipne snažili vtĺcť svoje názory. Tak sme sa mohli dozvedieť ich názor na Michaela Jacksona, to že neznášajú Anglicko, ale najmä to, že basáci sú nepotrební a mali by ich zakázať. Iným spôsobom, sebairóniou, bavili Fancy. Skupinka hudobníkov, z ktorých oblečením každý jeden pripomínal úplne odlišný štýl, sa snažili publikum svojím rockovým retro roztancovať. O tom, že lepšiu kapelu nikto z prítomných ešte nevidel, sa snažil presvedčiť spevák, ktorý hlasom pripomínal austrálskych Bee Gees.

Zástupcovia spoza oceána

Festival v Hradci bol poslednou zástavkou európskeho turné pre dve spriaznené kapely Black President a The Bouncing Souls. Obe kapely vzdali česť jedna druhej a počas ich vystúpení došlo aj na vzájomné hosťovačky. Celkovo, najmä The Bouncing Souls, predviedli starý dobrý hardcore a ukázali prečo aj po toľkých rokoch ešte stále tvrdia muziku v rámci svojho žánru. Ďalšími zástupcami boli Mucky Pup, ktorý na hlavnom stagi naozaj excelovali a užívali si slnečného počasia. Frontman kapely sa nakoniec uvoľnil až natoľko, že sa v spoločnosti troch slečien na pódiu odhalil a sebaironicky zaspieval cover Right Said Fred – I am so sexy. Medzi hlavné hviezdy patrili aj americko-ukrajinskí Gogol Bordello (mimochodom podĺa rozprávania boli naozaj dobrí). O deň skôr prišli na rad štýlom podobní Firewater. Tým však nato, aby prirovnania naplnili chýbala najmä energickosť, ktorou sa preslávili ich kolegovia.

Anglické gitarovky

Značnú časť návštevníkov prilákala najmä ponuka anglických gitaroviek. Z tých bola na každý deň pripravená minimálne jedna. Už v sobotu pri západe slnka prišli na rad Haudoken!. Tí sa do Českej republiky vrátili opäť po roku (minulý rok hrali na Planet Festivale – pozn. red.). Hoci sa frontman kapely naozaj snažil a vpredu si koncert užíval kotol plný indie mládeže, celkovo ich vystúpenie však vyznelo rozpačito. Na hlavné pódium sa dostali najmä preto, že išlo o kapelu zo zahraničia. Toto rozhodnutie sa však neukázalo ako najšťastnejšie. Vidieť ich rovnaký výkon v stane, alebo v klube, tak by mohlo ísť o naozaj iný zážitok. Takto sa tá atmosféra stratila.

Po nich prišli hlavní headlineri - Arctic Monkeys. Tí však svoju rolu, pritiahnuť davy, príliš nepotvrdili. Síce bol koncert hudobne zvládnutý naozaj kvalitne a v tomto smere sa „britkému zázraku“ nedá naozaj nič vyčítať, pokiaľ ale išlo o koncert samotný, z kapely vyžarovala akási dávka rozladenosti či namyslenosti. Jeden účastník to zhrnul po desiatich minútach: „Vole, to snad nemůžou myslet vážně.“ Prvá komunikácia s publikom totiž prišla naozaj až po takomto čase, keď Alex Turner predstavil kapelu. Postupne sa začali vytrácať aj ľudia, najmä tí, ktorí došli len zo zvedavosti. Koncertný kotol si však koncert užil až do samotného konca, aj s obmedzenou komunikáciou. Chalani to proste s tými gitarami vedia. Možno na škodu bolo zloženie set listu, ktorý bol čo sa týka piesní pomalší.

O deň neskôr večer headlinovali The Kooks. Ich vystúpenie vyznelo pozitívne. Arctic Monkeys môžu byť talentovanejší a hudobne lepší, koncert však nie je vždy len o lepšie vymyslenom riffe. Hlavne keď ide o to, zaujať publikum, ktoré albumy moc napočúvané nemá. Toho si bol vedomý aj frontman The Kooks Luke Pritchard, ktorý od prvej chvíle zapájal do koncertu publikum a tak primäl do konca vydržať aj zvedavcov, čo od nich poznali dve-tri pesničky. The Kooks svojim vystúpením ale zároveň ukázali, že prekonať úspech ich prvého albumu bude pre nich naozaj ťažké. Na koncerte totiž hrali väčšinu songov z debutového albumu, zatiaľ čo z toho druhého nepomerne menej.

Akýmsi vrcholom gitarového štýlu by sa dalo nazvať pondelňajšie vystúpenie Bloc Party (podľa autora týchto riadkov najlepšie vystúpenie festivalu). Kele Okereke sa koncertu chopil podobne ako deň predtým Luke. Predviedol čosi podobné, čo mohli fanúšikovia u nás zatiaľ len obdivovať cez youtube, na ich vystúpeniach na Glastonbury. Za to sa kapele odvďačili. Nielen skvelou atmosférou, ale aj darčekmi v podobe trička, či čiapok. V darovanej šiltovke „I love my mum“, Kele odohral celý zvyšok koncertu. Počas neho došlo na prierez celou ich doterajšou tvorbou. Až po nový singel One More Chance, ktorý vydali len prednedávnom.

Klasika

V Československu je naozaj fenoménom zamilovať si pár kapiel, na ktoré ľudia nedajú dopustiť a zjavný následný nezáujem spoznávať niečo nové. Dôkazom tomu bol aj festival Rock for People, kedy aj napriek naozaj zahraničnej kvalite došli niektorí aj tak iba na Divokého Billa či dosť početná skupina na Ska-P. Na ich vystúpení bolo vskutku plno. Celkovo Španieli odohrali štandard, na ktorý sa dalo naskákať a zatancovať. Čo však vyznelo tak trochu trápne, bolo ich kopanie do všetkého (najmä všetkého amerického) počas prestávok medzi pesničkami. Ďalšou kapelou, ktorá pritiahla masy boli v Česku už koncertne pomerne známi – Placebo. Tí možno aj preto postavili svoje vystúpenie najmä na svojej albumovej novinke Battle For The Sun. Nezabudli však ani na najväčšie hity. Ich vystúpenie bolo aj prvým predstavením ich nového bubeníka, týmto krokom dostali niektoré staré hity koncertne nový tvar. Brian Molko a spol. potešili a všetkým tým, ktorí ich zatracovali ukázali, že ešte s nimi treba počítať.

Netradičné vyvrcholenie

Počas verejnej tlačovej besedy s organizátormi v posledný deň, padla od jedného účastníka otázka, prečo rockový festival končí elektronická kapela. Samozrejme, otázka narážala na britských Underworld. Najlepšiu odpoveď ponúkli samotní Briti, ktorí začali na hlavnom stagi krátko pred jedenástou hodinou. Hoci pôvodne mali končiť o polnoci, ich vystúpenie sa pretiahlo a naozaj nikomu to neprekážalo. Lepší záver festivalu si naozaj ťažko predstaviť. Ľudia tancovali a zabávali sa na spevákovi Karlovi Hydeovi, ktorý podával až herecký výkon. Hudbu bolo počuť aj v stanovom mestečku, kde sa už niektorí balili, aby ešte stihli nočné spoje. A keď krátko pred koncom ich vystúpenia došlo na hádam ich najznámejší song Born Slippy z kultového filmu Trainspotting, kapela sa dočkala ovácií, za ktoré by boli vďační nejedni „rockeri“.

Budúci ročník

Dá sa povedať, že tohtoročný ročník pozdvihol pomyselnú latku o čosi vyššie. S tým zároveň súvisí záväzok úroveň festivalu udržať. Tento rok sa začalo aj s ekologickým programom festivalu, čo sa stretlo naozaj so záujmom a kladným hodnotením. Je tu prísľub, že v nastúpenom trende sa bude pokračovať aj ďalej. Budúci rok sa festival bude konať opäť v rovnakých termínoch. Ostáva len dúfať, že sa podarí dotiahnuť aspoň také hviezdy (ktoré podobne ako tohtoročné nesklamú) ako tomu bolo na už skončenom pätnástom ročníku.

Rock for People, Hradec Králové - letiště, 4. - 6. 7. 09