Efterklang, Viedeň, 4. 2. 08
10.2.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
fotogalerie Priestor klubu, alebo lepšie povedané komplexu budov Arena zahŕňa tri koncertné priestory. Prvý sme si predstavili v lete reportom z Arctic Monkeys ( >> ), v klasickom klube hrali v novembri Editors ( >> ) a v úplne najmenšej hale vystúpil minulý týždeň dánsky projekt Efterklang. A prečo to vlastne spomínam? Už len samotný priestor by nás totiž mal napĺňať závisťou. V Arene totiž nájdete na jednom kilometri štvorcovom toľko priestorov, ako nemá celá Bratislava dohromady. Alebo má, len nie funkčných. A potom sa čudujme, že sa k nám nechodí hrávať. A tak nám ostáva závidieť ďalšie veci. Napríklad Viedenčanom by sme mohli závidieť samotný koncert tohto dánskeho projektu. Dánom by sme mohli naopak závidieť (samozrejme, okrem Lega) aj to, že toto zoskupenie prevažne fúzatých pánov a jednej dámy pochádza práve odtiaľ.
Plný klub spočiatku “rozohrieva“ svojimi studenými severskými melódiami Peter Broderick, inak koncertný huslista Efterklangu. Pôsobí dojmom architekta, statika a staviteľa v jednom. Najprv si nahrá tri akordy na klavíry, ktoré nechá rotovať v slučke, do toho primieša husle, pár akordov na gitaru, či spev. A jeho krehké skladby fungujú. Možno práve preto, že ich Broderick prezentuje sám a vidíte celý ten postup.
Čo je vlastne devíza, z ktorej čerpá aj Efterklang. Počas ich vystúpenia vidíte, ako sa dá ich často komplikovaná a neuchopiteľná hudba rozložiť na drobné a dokáže pôsobiť úplne prirodzene. Nepotrebujú k tomu žiadne projekcie, stačia rovnošaty, plátno s obrázkom obalu posledného albumu za pódiom a pár pávích pier medzi množstvom nástrojov. Vo svojich pochodoch, teda Parades, miešajú vplyv severského minimalizmu s folklórom a zdravým infantilným prístupom. V tomto smere bývajú často prirovnávaný k Sigur Rós, čo však dokážu koncertne veľmi ľahko vyvrátiť. Zaznievajú hlasné údery bubna a masové chóry. Celá zostava ôsmych hudobníkov pôsobí neuveriteľne ľudsky a zábavne. Zábava totiž musí byť nielen v publiku, ale aj na pódiu. Energia, investovaná do hudby dobíja ľudí v publiku, ktorí ju obratom vracajú späť do hudobníkov. A tí sú z toho šťastím celý bez seba.
Tak teda záviďme. Záviďme úprimnosť, ktorá prúdi z hudby a vystúpenia Efterklangu, záviďme... Nič iné nám totiž asi neostáva. Jedine tak zaobstarať si niektorý z ich albumov a počúvať.
Efterklang + Peter Broderick, Viedeň – Arena, 4. 2. 08
Foto:
fotogalerie Priestor klubu, alebo lepšie povedané komplexu budov Arena zahŕňa tri koncertné priestory. Prvý sme si predstavili v lete reportom z Arctic Monkeys ( >> ), v klasickom klube hrali v novembri Editors ( >> ) a v úplne najmenšej hale vystúpil minulý týždeň dánsky projekt Efterklang. A prečo to vlastne spomínam? Už len samotný priestor by nás totiž mal napĺňať závisťou. V Arene totiž nájdete na jednom kilometri štvorcovom toľko priestorov, ako nemá celá Bratislava dohromady. Alebo má, len nie funkčných. A potom sa čudujme, že sa k nám nechodí hrávať. A tak nám ostáva závidieť ďalšie veci. Napríklad Viedenčanom by sme mohli závidieť samotný koncert tohto dánskeho projektu. Dánom by sme mohli naopak závidieť (samozrejme, okrem Lega) aj to, že toto zoskupenie prevažne fúzatých pánov a jednej dámy pochádza práve odtiaľ.
Plný klub spočiatku “rozohrieva“ svojimi studenými severskými melódiami Peter Broderick, inak koncertný huslista Efterklangu. Pôsobí dojmom architekta, statika a staviteľa v jednom. Najprv si nahrá tri akordy na klavíry, ktoré nechá rotovať v slučke, do toho primieša husle, pár akordov na gitaru, či spev. A jeho krehké skladby fungujú. Možno práve preto, že ich Broderick prezentuje sám a vidíte celý ten postup.
Čo je vlastne devíza, z ktorej čerpá aj Efterklang. Počas ich vystúpenia vidíte, ako sa dá ich často komplikovaná a neuchopiteľná hudba rozložiť na drobné a dokáže pôsobiť úplne prirodzene. Nepotrebujú k tomu žiadne projekcie, stačia rovnošaty, plátno s obrázkom obalu posledného albumu za pódiom a pár pávích pier medzi množstvom nástrojov. Vo svojich pochodoch, teda Parades, miešajú vplyv severského minimalizmu s folklórom a zdravým infantilným prístupom. V tomto smere bývajú často prirovnávaný k Sigur Rós, čo však dokážu koncertne veľmi ľahko vyvrátiť. Zaznievajú hlasné údery bubna a masové chóry. Celá zostava ôsmych hudobníkov pôsobí neuveriteľne ľudsky a zábavne. Zábava totiž musí byť nielen v publiku, ale aj na pódiu. Energia, investovaná do hudby dobíja ľudí v publiku, ktorí ju obratom vracajú späť do hudobníkov. A tí sú z toho šťastím celý bez seba.
Tak teda záviďme. Záviďme úprimnosť, ktorá prúdi z hudby a vystúpenia Efterklangu, záviďme... Nič iné nám totiž asi neostáva. Jedine tak zaobstarať si niektorý z ich albumov a počúvať.
Efterklang + Peter Broderick, Viedeň – Arena, 4. 2. 08
Foto:
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Efterklang-Vieden-4-2-08~10~unor~2008/
Komentáře
&;