Editors + The Maccabees + Wintersleep, Praha, 28. 11. 09
10.12.2009 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě
V sobotu 28. novembra sa v Lucerne črtal príjemný večer plný anglických indie gitaroviek. Alebo lepšie povedané príjemné neskoré popoludnie. Vzhľadom k tomu, že večer mala Lucerna Music Bar patriť už „diskáčom“. Tak či tak, trojkoncert kapiel Wintersleep, The Maccabees a Editors dopadol na jednotku s hviezdičkou.
Štart kanadských Wintersleep krátko po šiestej mal za následok, že klub pol zaplnený len z polky. Bolo vidno, že na úlohu prvého predskokana si chalani zvykli a snažili sa zaujať hlavne tých, ktorí prišli načas. A to sa im aj darilo. Ich albumy síce nie sú ničím výnimočným, ale určite majú na lepší priemer a počúvajú sa príjemne. To sa potvrdilo aj naživo. Dokonca ukázali aj čosi naviac. Ako sa krátil ich čas, viac a viac sa pohrávali so skladbami a improvizovali. Rozpis bol však pevne daný a po pol hodine uvolnili miesto o čosi známejším The Maccabees.
Ak platí, že druhé albumy gitarových kapiel bývajú väčšinou slabším odvarom tej „úžasnej“ prvotiny, mladici z Brightonu sú výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Na pokračovaní debutu si nadali naozaj záležať a tak vznikla naozaj vydarená doska Wall of Arms, plná chytľavých songov na čele s No Kind Words a Love You Better. Práve jej improvizovanou verziou sa lúčili. Typickou črtou ich zvuku je nepochybne aj hlas speváka Orlanda Weeksa. Túto devízu previedol aj naživo. Lucerna sa počas ich vystúpenia pomaly zapĺňala a už sa našli aj prví jedinci, ktorí sa nechali strhnúť. Nohou si však podupkávať musel každý. Tých pätnásť minút naviac by si The Maccabees zaslúžili a proti by nebol zrejme nikto.
Headlinerom večera však boli Editors. Tri albumy na konte a turné k tomu poslednému In This Light and On This Evening. Práve to sa stalo tohto roku medzi ich fanúšikmi diskutovanou témou. Editors sa totižto pamätali podľa dvoch vecí – typicky hlasový prejav frotmana Toma Smitha a ich typicky gitarový zvuk. Gitary však na novom albume vymenili za syntetizátory a mnohým (áno, patril som k nim aj ja) sa tento posun nepozdával. Preto som bol naozaj zvedavý, ako nové piesne budú pôsobiť naživo. Setlist bol nakoniec poskladaný pravé zo všetkých nových plus obohatený o klasické hitovky. Tých majú hudobníci z Birmingham naozaj dostatok. Medzi prídavkami sa ako predposledná pieseň objavil aj posledný singel Papillon a ukázal, že z nového albumu má práve táto pieseň najväčší „hitový“ potenciál. Musím povedať, že som bol týmto vystúpením prekvapený a dostal som viac ako som čakal. Nové veci totižto úplne zapadli a v koncertnom podaní zneli naozaj skvelo.
Pod to sa určite podpísala charizma Toma a vlastne celkový prejav kapely, po celý koncert pohrúženej do svojich nástrojov a zvukov čo z nich vychádzali. Skoro žiadna slovná komunikácia, ale jednoduché telepatické prenášanie radosti z hrania do hláv divákov. Atmosféra, doplnená svetelnou šou, akoby hrali niekde na veľkom štadióne naozaj zaúčinkovala a ľudia sa bavili. Keď prišlo na tie najväčšie hity, tak to v Lucerne vyzeralo presne tak, ako to má na vynikajúcom klubovom koncerte vyzerať. Ono nie darmo volajú týchto pánov rok čo rok na tie najväčšie festivaly v Európe.
Záver? Určite jeden z koncertov tejto jesene. Minimálne tých klubových. A keď sa náhodou ocitnete v lete niekde na festivale, kde budú v programe tieto kapely tak neváhajte. Za videnie stojí každá jedna z nich.
Editors + The Maccabees + Wintersleep, Praha, 28. 11. 09
Štart kanadských Wintersleep krátko po šiestej mal za následok, že klub pol zaplnený len z polky. Bolo vidno, že na úlohu prvého predskokana si chalani zvykli a snažili sa zaujať hlavne tých, ktorí prišli načas. A to sa im aj darilo. Ich albumy síce nie sú ničím výnimočným, ale určite majú na lepší priemer a počúvajú sa príjemne. To sa potvrdilo aj naživo. Dokonca ukázali aj čosi naviac. Ako sa krátil ich čas, viac a viac sa pohrávali so skladbami a improvizovali. Rozpis bol však pevne daný a po pol hodine uvolnili miesto o čosi známejším The Maccabees.
Ak platí, že druhé albumy gitarových kapiel bývajú väčšinou slabším odvarom tej „úžasnej“ prvotiny, mladici z Brightonu sú výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Na pokračovaní debutu si nadali naozaj záležať a tak vznikla naozaj vydarená doska Wall of Arms, plná chytľavých songov na čele s No Kind Words a Love You Better. Práve jej improvizovanou verziou sa lúčili. Typickou črtou ich zvuku je nepochybne aj hlas speváka Orlanda Weeksa. Túto devízu previedol aj naživo. Lucerna sa počas ich vystúpenia pomaly zapĺňala a už sa našli aj prví jedinci, ktorí sa nechali strhnúť. Nohou si však podupkávať musel každý. Tých pätnásť minút naviac by si The Maccabees zaslúžili a proti by nebol zrejme nikto.
Headlinerom večera však boli Editors. Tri albumy na konte a turné k tomu poslednému In This Light and On This Evening. Práve to sa stalo tohto roku medzi ich fanúšikmi diskutovanou témou. Editors sa totižto pamätali podľa dvoch vecí – typicky hlasový prejav frotmana Toma Smitha a ich typicky gitarový zvuk. Gitary však na novom albume vymenili za syntetizátory a mnohým (áno, patril som k nim aj ja) sa tento posun nepozdával. Preto som bol naozaj zvedavý, ako nové piesne budú pôsobiť naživo. Setlist bol nakoniec poskladaný pravé zo všetkých nových plus obohatený o klasické hitovky. Tých majú hudobníci z Birmingham naozaj dostatok. Medzi prídavkami sa ako predposledná pieseň objavil aj posledný singel Papillon a ukázal, že z nového albumu má práve táto pieseň najväčší „hitový“ potenciál. Musím povedať, že som bol týmto vystúpením prekvapený a dostal som viac ako som čakal. Nové veci totižto úplne zapadli a v koncertnom podaní zneli naozaj skvelo.
Pod to sa určite podpísala charizma Toma a vlastne celkový prejav kapely, po celý koncert pohrúženej do svojich nástrojov a zvukov čo z nich vychádzali. Skoro žiadna slovná komunikácia, ale jednoduché telepatické prenášanie radosti z hrania do hláv divákov. Atmosféra, doplnená svetelnou šou, akoby hrali niekde na veľkom štadióne naozaj zaúčinkovala a ľudia sa bavili. Keď prišlo na tie najväčšie hity, tak to v Lucerne vyzeralo presne tak, ako to má na vynikajúcom klubovom koncerte vyzerať. Ono nie darmo volajú týchto pánov rok čo rok na tie najväčšie festivaly v Európe.
Záver? Určite jeden z koncertov tejto jesene. Minimálne tých klubových. A keď sa náhodou ocitnete v lete niekde na festivale, kde budú v programe tieto kapely tak neváhajte. Za videnie stojí každá jedna z nich.
Editors + The Maccabees + Wintersleep, Praha, 28. 11. 09
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Editors-The-Maccabees-Wintersleep-Praha-281109~10~prosinec~2009/
Komentáře
&;