10.8.2008 | Autor: Filip Drábek

Domino Records (33:57)
Sú dvaja. Bez bubeníka. Obaja spievajú, obaja hrajú na gitare. Ona je Američanka, on pochádza z Británie. Vydávajú u vychyteného labelu Domino. Na prvých dvoch albumoch priniesli svojskú kombináciu lo-fi punku s country i blues. Na tretej nahrávke, nazvanej Midnight Boom, doviedli svoj zvuk do dokonalosti. Dvojica s podivnými prezývkami VV a Hotel nahrala manifest indie-punku. Zoznámte sa, The Kills.

Bez zbytočných okolkov sa ide na vec. Album otvára drzá, zmätená a predovšetkým punkovo špinavá skladba U.R.A. Fever. Jednoduché bicie, tleskot alebo automat, zefektované gitary, náznak elektronického zafarbenia zvukov a predovšetkým dva drzé hlasy. Presne v tomto monotónnom duchu sa nesie celý album. Akoby The Kills mali na všetky skladby rovnaký recept a pritom z neho upiekli vždy iný koláč. Občas, ako napríklad v pesničke Alphabet Pony, počujete niečo rýchlejšie, inokedy, ako v Cheap and Cheerful, tanečnejšie, a pri Black Balloon dokonca pomalé. Pre ten tucet skladieb, z ktorých polovica nepresahuje tri minúty, platí jednoznačná autenticita, minimalistické aranžmány a nesmierna energia. Midnight Boom je Seržantom Pepperom The Kills. Seržantom bez pompéznosti. Je neučesaný a na iných drogách.

Znie to ako: Manifest indie-punku
Zlatý klinec: Tape Song; Goodnight Bad Morning


Body: