28.4.2011 | Autor: Michaela Kučová

Exitab (33:43)
Ink Midget a Pjoni nemajú ešte ani dvadsať, no v hudbe nie sú žiadni nováčikovia. Začínajúc ako ledva násťročné duo Tucan v zložení violenčelo/bicie, dnes sa venujú experimentálnej elektronike. EP, ktoré vyšlo v elektronickej i vinylovej verzii, zachytáva, kam sa títo kamaráti z detstva posunuli. Dve strany jednej platne, podobní a predsa odlišní, ponúkajú čerstvý pohľad na slovenskú elektronickú tvorbu.
Nahrávka je predchnutá duchom vydavateľstva Warp a vzormi, ktoré priniesli experimenty Bena Frosta, či Tima Heckera. Polhodinový výlet do sveta Ink Midgeta a Pjoniho však prináša jedinečný, osobitý pohľad na súčasnú elektronickú hudbu a rozhodne nie je len púhou postpubertálnou adoráciou súčasných elektronických mágov. Vrstvy beatov, plôch a ruchov dávajú jasne najavo vlastný názor. Temná atmosféra, tvorená šikovným striedaním melancholických plôch a agresívnych beatov, dokazuje zručnosť mladých autorov vo využívaní melodických zvratov a stupňovaní hudobnej kompozície.
Precíznosť gradácie cítiť predovšetkým v trackoch Ink Midgeta, rozlievajúceho tušovú čerň popod rytmické prvky, ako tichú, tmavú vodu, čo pomaly, ale isto myje brehy a zalieza pod kožu. Prekvapivé využitie kláves, či nahrávok cvrčkov len umocňuje náladu skladieb. Tri nahrávky Pjoni sú v porovnaní tvorené s väčšou voľnosťou, s určitým až detským nádychom. Využitie hračkárskych synťákov, či zvláštna, polodetská farba hlasu miestami pripomínajú až freak folkovú podivnosť. Pjoni sa nebojí skúšať a hľadať, meniť. Od ráznych, suverénnych beatov prechádza ku krehkým klávesom a zlomenému hlasu, či zlovestnému vrčaniu. EP prinášajúce svojskú temnú elektroniku je jednoznačným potvrdením svetlej budúcnosti, ktorá vďaka podobným talentom čaká slovenskú scénu.

Zlatý kliniec: Similar Ache, Love Is About Loosing
Znie to ako: 18ročný Ben Frost po slovensky

Body: