15.8.2010 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Ich druhý štúdiový album Hidden, ktorý vyšiel začiatkom tohto roka, zaznamenal priaznivé ohlasy tak u fanúšikov ako aj u kritikov. Niet sa čomu diviť, že o rozhovor s nimi bol na Pohode mimoriadny záujem. Pätnásť minút však bratia Barnettovci venovali aj nám a tak sa okrem iného môžete dozvedieť, ktorý z nich je Liam a ktorý Noel Gallagher.

Na Slovensku ste po prvý raz, ako sa vám tu páči?

Jack Barnett: Skvele, práve čítam jednu knihu od Milana Kunderu o okupácii Československa sovietskymi vojskami, takže je super že tu môžeme aj hrať. Je to tak trochu náhoda.

Viem, že časť vášho nového albumu Hidden vznikala práve aj v Česku.

George Barnett: Áno, nahrávali sme tam s českým orchestrom v nahrávacom štúdiu len kúsok od Prahy. Orchester bol naozaj skvelý, rovnako ako prostredie. Naozaj sme si to užili.

Album Hidden, ktorý ste vydali v januári bol prijatý viac než pozitívne, čo na to hovoríte? Čakali ste to?

George: Naozaj nás to teší. Osobne si myslím, že ide o naozaj kvalitný album a hudbu.

Niektorí dokonca hovoria, že ide o to najlepšie v tomto roku.

George: Ten album je najlepší! Je to moja najobľúbenejšia a najlepšia vec, čo som kedy urobil. Už sa teším, keď začneme robiť na nových veciach.



These New Puritans - Hologram

Váš debutový album Beat Pyramid spred dvoch rokov bol tiež pomerne dosť úspešný, cítili ste pred nahrávaním nejaký tlak?

Jack: Nechápem, prečo sa stále hovori niečo o tlaku. Ja som sa nad tým ani veľmi nezamýšľal. Keď sme nahrávali prvý, šli sme do štúdia a nahrali to najlepšie ako sme vedeli. Tentoraz sme mali úplne nové nápady, takže sme sa tým prvým vôbec nezaťažovali. Ja si myslím, že práve na prvom albume je ten tlak asi najťažší, s kapelou hrávate dlhý čas stále tie iste veci, takže máte v podstate nadiktované, ako má váš album znieť. Naopak na tom druhom, sa to od vás už neočakáva, takže môžete začať od začiatku. Nahráte si čo chcete.

Viem ale, že práve v Británii veľa kapiel s úspešnými debutmi s druhými albumami prepadlo.

Jack: Zrejme to bolo tým, že chceli až príliš znieť tak, ako na prvom albume. My sme chceli znieť odlišne, akoby náš prvý vôbec neexistoval. Na ďalšom to urobíme rovnako, necháme priechod našim momentálnym nápadom, ideám.

Hoci ste z Anglicka, zvukovo ste oproti iným súčasným kapelám tak trocha inde.

Jack: To je veľký problém Británie, že každá kapela znie ako ďalšie štyri. My sa nepodobáme na nikoho.

Je to tým, že ste zo Southend-on-Sea, čiže ste boli tak trochu nedotknutí scénami v Manchestri, či Londýne?

George: Myslím si, že je to skôr tým, čo ťa inšpiruje, aký typ hudby. To odkiaľ pochádzaš nie je až tak významne. To, čo počúvaš, môžeš počúvať aj keď odtiaľ nie si. I keď na druhú stranu je predpoklad, že pokiaľ si z Manchestru, či Liverpoolu tak si tak trochu viazaný tým, čo sa deje na lokálnej hudobnej scéne a nemôžeš tomu uniknúť. V tom sme mali možno šťastie, že sme práve zo Southend-on-Sea.

Ako to tam vyzerá s lokálnou hudobnou scénou? Priznám sa, že okrem vás odtiaľ žiadnu inú skupinu nepoznám.

George: K tomu nemôžem povedať veľa, lebo sme tam nehrali už vyše tri roky. Zo začiatku sme boli v spojení s niekoľkými kapelami, ale odvtedy sme sa výrazne posunuli.

Jack: Myslím si, že momentálne tam už skoro nič nefunguje.

George: Tak trochu to tam vymrelo. Dalo by sa povedať, že sme vyskočili z potápajúcej sa lode.

Vaša hudba znie, akoby ste vychádzali okrem post-punku a art rocku aj z hip hopu.

George: Hlavne z hip hopu, ja osobne post-punk neznášam. Nikdy som ho nepočúval, možno chvíľu keď som mal pätnásť.

Máte nejaký tip na dobrý hip-hop, čo momentálne počúvate?

George: Asi najviac americký, všetko z vydavateľstva Stones Throw Records a potom kvalitný pop. Mal som rád aj anglický, ale „vocal hip-hop“ je teraz tak trochu na útlme, i keď inštrumentálne je stále kvalitný. Celkom dobrý je SBTRK, robili sme s ním aj na nejakých remixoch.

Jack, piesne skladáš hlavne ty, do kapely zvyčajne prinesieš hotové piesne či len nejaké nápady, ktoré spoločne dotvoríte?

Jack: Väčšinou donesiem už hotové piesne. Alebo časť piesne, ktorú spolu nahráme a ja ju potom dokončím, prípadne zmením. Nie je to zase tak, že by sa to prerobilo úplne. Ja síce dokážem napísať aj niečo pre bicie, ale na ne hrajú hlavne George a Tom ( Thomas Hein, pozn. red.), takže to často prispôsobia.

George: Ale celé je to postavené na Jackovi. On je skrátkahudobné dieťa.

Produkoval si prvý, spoluprodukoval váš druhý album. Nechcel si to dať do rúk žiadnemu inému producentovi, lebo si presne vedel ako má album znieť?

Jack: Veľa skupín sa zbavuje zodpovednosti za zvuk, pretože si nevedia predstaviť akoby to malo znieť. Pre mňa je zvuk rovnako dôležitý ako samotná hudba. Neviem si predstaviť, žeby som to nechal na niekom inom, ako to robia iní. Ono to síce viditeľne funguje, ale tiež to ukáže, že zrejme nie sú natoľko dobrí, aby to zvládli sami

George: Zatiaľ to nepotrebujeme. Vydali sme Hidden a momentálne plánujeme vydať pár nových piesní, ktoré chceme predstaviť na piatich koncertoch v októbri a novembri. Jeden bude v Londýne, jeden v Paríži a ďalej sa ešte uvidí. Koncerty plánujeme zahrať v špeciálnych aranžmánoch a použiť pritom chceme aj nevšedné hudobné nástroje ako vibrafón, mosadzné a dychové súbory, piáno, taiko bubny. Dirigovať nás bude André de Ridder, nemecký dirigent. Bude to veľmi zaujímavé a strašne sa na to tešíme. Hrať festivaly je zábavne, ale už sa tešíme na naše sólove koncerty.



These New Puritans - Attack Music

Znamená to, že máte už hotový nový materiál?

George: Veľa nového materiálu, na jeseň zrejme nahráme a vydáme pieseň nazvanú Pop song.

Jack: Nevolá sa to Pop song.

George: Ale v mojej hlave to je uložené ako Pop song, Three Thousand sa v mojej hlave napríklad volá Big Blast. Ale späť, osobne nemám rád, keď sú veci vydávané ako album, alebo koncerty sú brané ako jeho propagácia, skrátka celý ten kolobeh okolo toho. Chceme robiť hlavne užasnú hudbu a úžasné koncerty, akými budú tie na jeseň. Je to potom viac o zábave ako o stereotype.

Na albumoch používate mnoho nevšedných nástrojov a zvukov. Viete vždy dopredu, aký nástroj použiť, či na to prichádzate postupne skúšaním?

George: Jack vie väčšinou už hneď od začiatku aký nástroj tam chce mať. Po pravde my príliš v štúdiu ani nejamujeme, Jack má skrátka vždy jasnú predstavu, aký zvuk kde použiť.

Ako tie nápady prichádzajú?

Jack: Hlavne na festivaloch, keď sledujem rôzne kapely, a potom v sprche, na záchodoch, v kuchyni, keď pracujem na počítači.

George, viem, že pri nahrávaní nového albumu si používal aj špeciálne techniky bubnovania. Rôznu zeleninu, ovocie.

George: Áno, išlo o foley techniku. Chcel som tam mať zvuky aké môžeš nájsť na soundtrackoch. Ako keď vystrelíš zo zbrane náboj, alebo zvuk, keď niekoho zrazí auto (Jack sa pusti do smiechu). Sú to úžasné zvuky a chceli sme ich na albume mať, takže sme rozbíjali kladivami melóny a iné ovocie.

Počul som, že pred albumom Hidden sa Jack učil hudobnú teóriu a noty. Znamená to, že prvý album ste nahrali bez toho, aby ste hocijakú teóriu ovládali?

George: Učil sa to dva mesiace, bola to naozaj dobrá vec. Veľa skladieb, ktoré sme nahrali predtým neboli urobené spôsobom, ako sa to normálne robí.

Jack: Dáva to väčšie možnosti a perspektívu pri skladaní. Zároveň to máš všetko pod kontrolou, aby všetko znelo presne tak, ako chcem. Tiež mám istotu, že to tak znie, aj keď to robí niekto druhý. Bolo to naozaj zaujímavé. Asi najviac, čo som sa v živote naučil za tak krátku dobu. Prvý album bol skôr o tom, čo sme zložili na počítači. Teraz sme chceli zapojiť viac nástrojov a mať skutočný zvuk, hoci sú tam aj počítačové beaty.

Ste dvaja bratia v kapele. Minulý rok sa rozpadli Oasis, kde tomu bolo rovnako, nehrozí podobný rozpad v budúcnosti aj vám?

Jack: Je tu naozaj veľká pravdepodobnosť. George si založí novú skupinu, ale určite nebude vedieť ako ju pomenovať.

George: (smiech) Ja som Liam a Jack je Noel. Alebo ešte lepšie, ja som Phil Collins a Jack je Peter Gabriel. Ja som ten veľkohubý, ako bol Liam v Oasis, jednoducho bubeník.