19.12.2009 | Autor: Karol Baňas | sekce: publicistika
 fotogalerie Je ťažké inovatívne písať o osobe, ktorá už mesiace vypĺňa stránky bulvárnych aj serióznych novín a ktorej život je neprestajne sledovaný a rozoberaný zo všetkých uhlov. Pritom ešte donedávna bola len obyčajnou britskou dedinčankou s pomerne neobyčajnou frizúrou. Dámy a páni, privítajte 48-ročnú súťažiacu talentovej show - Susan Boyle.

Osudný kasting

Scenár ako zo zlého hollywoodskeho filmu: pred znudenú porotu, ktorá má za sebou už niekoľkohodinové posudzovanie (ne)talentov zo všetkých kútov Spojeného kráľovstva, predstúpi trochu výstredne, každopádne však neskutočne pozitívne pôsobiaca dáma v rokoch, očividne sa riadiaca heslom „imidž je nanič“. Nasleduje klasický rozhovor, ktorý má za účel zbaviť adeptku trémy pred vystúpením - no jej prehlásenie, že chce byť ako muzikálová herečka Elaine Paige, vyvolá akurát hysterický smiech obecenstva. Ten sa však v priebehu sekúnd zmení na obdivný jasot; Susan totiž suverénne spustí ťahavé tóny piesne so symbolickým názvom I dreamed a Dream z muzikálu Bedári. Porotá vypliešťa oči a otvára ústa v nemom úžase, hlavný kat Simon Cowell (taká jemnejšia verzia Haberu zo Superstar) sa však usmieva. Priam počuť šuchot bankoviek a cingot libier v jeho hlave a dôvod je jasný. Zrodila sa ďalšia hviezda.

Z televízie na internet, z internetu do sveta

Susanina sláva prekročila hranice Británie prakticky ihneď po odvysielaní danej súťažnej epizódy. Už o pár hodín záznam z jej vystúpenia v príjemných zimomriavkach sledovali ľudia na internete. Linky na YouTube kolovali závideniahodnou rýchlosťou a poskytli tak súťaži ten najlepší a najlacnejší virálny marketing v tomto roku. Počet pozretí na spomínanej webstránke sa pomaly, ale isto blíži k hranici sto miliónov, čo z neho robí jedno z najpozeranejších videí vôbec. Slečna (a toto označenie jej právom patrí; za celý život ju nik ani len nepobozkal) zo Škótska vzbudzuje takmer celosvetovú mániu: Kto je Susan Boyle? Kde bola doteraz? A prečo ju, preboha, maskérky neučesali? Tak znejú otázky, no jedna vec je každému istá - už teraz je jasnou víťazkou. Alebo že by nie?

Vzostup, pád a znovu na vrchol

Veru nie. Ďalší šok prišiel s finálovým kolom, ktoré táto obrovská favoritka… nevyhrala. Skončila druhá a tento nečakaný zvrat zaskočil nielen divákov a porotu, ale predovšetkým samotnú Susan. Obrovský tlak médií a verejnosti, náhla zmena životného štýlu, no i samotné očakávanie prvého miesta, ktoré sa rozplynulo pred očami, na sympatickú štyridsiatničku ťažko doľahlo. Niekoľko dní preto strávila na psychiatrickej klinike, kde sa zotavovala z fyzického a emočného vyčerpania. Fanúšikovia sa však zachovali príkladne, denne ju zahŕňali povzbudzujúcimi a súcitnými vyjadreniami, ba dokonca skoré uzdravenie zaželal aj samotný premiér Gordon Brown.


>> Susan Boyle - I dreamed a Dream (YouTube.com)

Možno aj práve preto sa „strieborná“ finalistka tak rýchlo pozviechala a vyrazila do nahrávacieho štúdia, aby si splnila svoj životný sen. Ten sa stal skutočnosťou 23. novembra. Vtedy totiž uzrelo neónové svetlo v obchodoch jej prvé CD I dreamed a Dream, nazvané podľa piesne, ktorá ju preslávila. A „boylománia“ začala nanovo. Podľa internetového obchodu Amazon.com ide o najrýchlejšie objednávaný album, v Anglicku v predajnosti prekonal inú rekordérku, zhodou okolností tiež z talentovej súťaže, istú Leonu Lewis. V Amerike je to najpredávanejší ženský debut všetkých čias, alebo minimálne od roku 1991, od ktorého sa údaje o predajnosti zaznamenávajú. Pokiaľ si toto tempo udrží, čo je vzhľadom na predvianočný čas pravdepodobné, budú môcť v hudobnom vydavateľstve Syco otvárať šampanské a zapíjať neuveriteľných desať miliónov (!) predaných nosičov. Všetko najlepšie, Susan!

Stará dievka z dediny

Popri takýchto vskutku epických číslach by jeden aj zabudol, že Susan Boyle bola (a vlastne stále aj je) len „lady next door“, navyše s pekne malým sebavedomím. Od malička mala totiž problémy s učením, čo jej v detskom kolektíve vyslúžilo prezývku „prostá Susan“. Napriek tomu, že to ako najmladšia v mnohopočetnej rodine, konkrétne medzi desiatimi súrodencami, nemala vôbec ľahké, nevzdávala sa svojho cieľa byť profesionálnou speváčkou. Po práci v kuchyni navštevovala vystúpenia vážnej hudby, spievala v kostole a dokonca navštevovala hlasového pedagóga. Koncom minulého desaťročia minula väčšinu svojich úspor na nahratie demoplatne, ktorú rozposlala lokálnym, ale i celoštátnym médiám. Vtedy ešte nik netušil, že jej sláva príde až o desať rokov, kedy sa o každý jej tón budú byť stovky televízií a rádií. Ako sme písali už v úvode, Susan si žije svoj britský sen.


Fotogaléria: