20.10.2009 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Jeseň sa už pomaly hlási o svoje slovo a s ňou prichádzajú sentimentálne nálady. Pomôcť z depiek dokáže hudba. Jednou takou sú aj skladby anglického gitarového virtuóza Jamesa Blackshawa, ktorý určite znesie prívlastok one man orchestra. Jeho doménou je tak dvanásťstrunná gitara, ako piano.

Nie je to depresia, nie je to optimistická hudba. Nedá sa povedať žeby išlo o klasiku a už určite to nie sú náročné jazzové kompozície. I keď popravde James z nich čerpá. Jeho hudba vás už na prvý posluch upokojí a pohltí. Chvíľami pôsobí až hypnoticky a pomaly vás začne unášať do sna. Z dávkou ezoteriky niekedy znie akoby to bol soundtrack k filmu. Skladby na jednotlivých albumoch spolu súvisia a vytvárajú spoločný koncept. Vychádzajú z rovnakých základov, rovnakých pocitov: „Väčšina mojich albumov vznikala v zime a sú tým poznačené. V zime mávam trochu depresie. Albumy tiež často súvisia s rôznymi udalosťami z môjho života, často nie veľmi pozitívnymi. Nemyslím si však, žeby moja hudba bola týmto temná, len trocha poznačená etapami života, keď vznikla.“ Apropo soundtrack. Práve to je jeden zo smerov, kam by sa chcel tento anglický inštrumentalista v budúcnosti posunúť a skomponovať soundtrack pre nejaký horor.

Čo na Jamesových albumoch určite nenájdete sú jeho začiatky, keď hrával v punkových a indie kapelách. Až inspirácia Robbiem Bashom či Johnom Faheym ho primäla k tomu, aby sa zavrel do svojej izby, kde usilovne cvičil a makal. Výsledky sa postupne dostavovali a následná inšpirácia americkým minimalismom a liturgickou hudbou sa podpísali pod výsledný jedinečný efekt. Tvorba nových skladieb začína na vybrnkávaní a nahrávaní si zaujímavých motívov na starý magnetofón. Keď sa tieto motívy nahromadia, nastáva presun do štúdia, kde prvotné vybrnkávačky James doladuje a vytvára výsledný koncept nahrávky.

Posledný album The Glass Bead Game James Blackshaw vydal v máji tohto roku. Narozdiel od tých predchádzajúcich, na tomto sa na nahrávaní spolupodielali dvaja členovia Current 93 – Joolie Wood (husle, klarinet, flauta) a John Contreras (violončelo) a tiež speváčka Lavinia Blackwall. Tento album príde predstaviť už tento piatok 23. októbra, keď vystúpi v Brick Bare spoločne s českým dné.